KEĎ SA NÁRAZNÍK STRETNE S KAMEŇOM
Moja vlastná teta (nechajme ju teraz ako Božena) sa vydávala, lebo musela. Staršie sestry na ňu tlačili, rodičia ju naháňali že už je najvyšší čas. Ich argumenty boli pevné ako betónové stĺpy pred panelákom:
Koľkože budeš bežať po lúkach ako mladica, aj tak prídu chomút a záprahov, Boženka. Alebo chceš čakať, kým ti kosa osivie a ostaneš na ocot? V našej rodine staré dievky nikdy neboli! Kto ti donesie pohár vody, keď už nebudeš vládať ani do kuchyne?
Božena, napozeraná na večne opitého otca, si už ako decko sľúbila, že sa nikdy nevydá. Rozhodla sa, že svoj život zasvätí radšej kariére. Lenže na svoje dvadsiate ôsme narodeniny si vypočula toľko prianí a výčitiek od rodiny, že nakoniec kapitulovala a povedala si: Dobre, načase založiť rodinu.
Ženích Marek sa našiel naozaj rýchlo. Zrejme ho rodina dávno vytypovala a pripravovala už ako sviečkovú na Vianoce. Dve týždne po zoznámení jej Marek ponúkol ruku a celé svoje nevyspytateľné ja. Božena iba kývla hlavou, že no dobre, môžem byť. V duchu si myslela, že hádam si ho časom obľúbi
Marek mal Kristove roky a charakter pevný ako železná brána. Svadba bola rýchla ako jarná búrka. Najlepšie si Božena pamätá prípitok od svadobného zabávača: Ak miluješ, k oltáru, ak nemiluješ, k otcovi! Počas spoločného života jej tá ľudová múdrosť pripadala čoraz pravdivejšia. Začali sa ponuré dni plné stereotypu.
Po mesiaci už Božena premýšľala o rozvode. Všetko ju otravovalo, dušu jej zalievalo sklamanie. Marek bol tvrdohlavý, mrzutý a nepríjemne príkry. On neustupoval zo svojich zásad, ona zasa zo svojich. Klasika narazila kosa na kameň.
O rok mal rodina ďalšieho člena. Bocian doniesol syna Lukáša. Božena sa nechala uniesť materskými povinnosťami, manžela si prestávala všímať. Večer mu rozkladala postel na gauči vraj je stále ustatá a potrebuje si lepšie oddýchnuť. Ty ani nešiješ, ani nestriháš
V lete šla Božena s Lukášom k rodičom na dedinu. Tam sa vyplakala mame na svoju manželskú únavu:
Mama, chcem sa rozviesť. Syna vychovám aj sama. Nebaví ma byť v manželstve! Občas by som najradšej zavrela oči, ľahla na sane a z nechala, nech ma niekam odvezú. Neviem sa vtesnať do rodinného života. Mareka už neznášam, na čo to trápiť?
Mama jej poradila:
Ostávaj u nás chvíľu, možno sa ti začne cnieť za mužom. Rozvádzať sa nesmieš! Vydrž! Muž so ženou sú ako voda s múkou miešať sa dá, rozmiešať sa už nedá.
Božena aj čakala niečo také. Len nerozumela načo to trpieť? Veď Lukáš vidí, aký majú rodičia vzťah. Vyrastie a pochopí, že láska tam nie je. Načo mu je také negatívne divadlo na doma? Akú lekciu mu to dá do života?
Matka Boženy celý život trpela. Otec popíjal, ležal na peci a vzdychal, mama od piatej ráno už dojila kravu, varila pre prasiatka, hrabala seno, okopávala zemiaky a okrem toho stíhala aj robotu v JRD. Až v zime, keď nakŕmila dobytok, zakúrila v peci, navarila, nakŕmila nenásytné králiky, až potom si mohla trochu oddýchnuť. Na dedine robota nikdy nekončí
Všetky tri dcéry sa spakovali do mesta, preč od tej romantiky dediny. S rodičmi ostal iba ich syn, Boženin brat. Mal slabšiu hlavičku, no mama poznajúc otca notorika nikdy nepochopila, prečo sa rozhodla mať štvrté dieťa! Keď sa mama pýtala na dôvod, tá s kľudom odpovedala: Tvoj otec chcel syna. Dievčat bolo doma dosť
Rodičia starali o benjamína až do svojej smrti. Brat išiel za nimi krátko po ich pohrebe, dožil do šesťdesiatky. Nevedel a ani nechcel sa o seba postarať.
Po úvahách sa Božena rozhodla mamu nezarmútiť a vrátila sa k mužovi.
O dva roky neskôr sa im narodil druhý synček Miško.
Božena úprimne dúfala, že všetko sa v rodine zlepší príchodom ďalšieho potomka. Ale kdeže! Marek mal Miška úplne na háku. Chlapec bol vraj celý dedko-alkoholik.
Božena prehltla slzy. Ale nikdy neľutovala, že má dvoch synov. Povedala si: Celú svoju lásku dám chlapcom. Manžel nech si žije svoje A tak nažívali.
Keď Lukáš a Miško dospeli, prišli mladícke radovánky. Nachytali sa pitia, cigariet a drzosti. Dokonca s otcom sa dali proti Božene dokopy. Božena by ich chcela mať slušných a rozumných, ale kdeže
Marek začal popíjať s chlapcami. Rodina sa rozpadala pod nosom. Pre Boženu to bolo obdobie, ktoré by nepriala ani nepriateľovi. Nevedela, čo si počať s troma mužmi pod jednou strechou.
Trpezlivosť jej došla a presťahovala sa späť k starým rodičom. Prijali ju s otvorenou náručou. Mama upokojila:
Božka, vyzeráš staršie ako ja! Evidentne ti osud vajcia vyškrabal žiletkou. Tí chlapi
Božena mame vytýkala, že rozmaznáva svojho brata:
Mama, čo sa s ním toľko dôveruješ? Buď trochu prísnejšia, inak ti na krk vyskočí!
Mama brata bránila:
Ale Boženka! Má v hlave trošku prázdno, ale je to naša krv! Zo rodu nevyhodíš. Budem s ním do smrti.
Božena nemohla brať brata príliš k srdcu, chápala, že to nie je jeho vina. Mohlo sa narodiť zdravé dieťa notorikovi? Božena mala šťastie, s ňou a sestrami to ešte išlo.
O rok prišiel Miško oznámiť, že jeho otec umrel. Zarobil si na to pil až do konca.
Božena ani jedinú slzu neuronila. Ťažko si vydýchla:
Veď aj bolo jasné, ako to skončí. Chceli sme žiť ako v zámku, skončili sme v garniži. Nech Marek odpočíva v pokoji
Vrátila sa do mesta, so synmi to tiež veľká sláva nebola, a tak si kúpila za svoje úspory malý domček na predmestí, nech má od všetkého pokoj na dôchodku. Lukáš a Miško ostali v rodičovskom byte.
Lukáš sa medzičasom oženil. Pribudol vnuk. Ale v rodine sa začali problémy a Lukáš sa o rok rozviedol.
Miško sa nasťahoval k Božene, lebo sa so starším bratom pohádali do krvi. Prečo? Miško začal viac a viac piť, Lukáš to nezniesol a vyhodil ho na chodbu. Miško tak ostal pri mame.
Utekali roky
Lukáš sa oženil druhýkrát. Po piatich rokoch ostal opäť sám, manželka mu utiekla. Sucho to zhrnul:
Zobrali sme sa, ako na ľade skolabovali.
Tretí pokus nevyšiel tiež. Boli tam vraj city a vášeň, ale žena ho opustila navždy umrela nečakane v štyridsiatke. Odišla, lebo trombóz a život, to je tichý záškodník. Lukáš zarmútený povedal mame:
Dosť bolo svadieb a rozvodov. Stačilo, ostanem radšej sám.
Božena teraz chodí Lukášovi upratovať a variť. Miško ostal starým mládencom. Vypije všetko tekuté, čo horí. Občas na pár dní zmizne a Božena v sedemdesiatich piatich behá po okolí s jeho fotkou a každého otravuje:
Nevideli ste môjho Miška?
Domáci už poznajú rutinu. Po mesiaci sa Miško objaví celý, hoci nie najčistejší. Božena ho umyje, opraví obuv, vyperie handry. Spodné prádlo radšej hneď vyhodí. Na: Kde si bol? Miško iba nezrozumiteľne zamrmle, ale jej stačí, že žije.
Všetci okrem Boženy vedia, že Miško trávi čas u jednej ženy. Ona pije likéry všelijaké a prekoná v pití hociktorého chlapa. Miška si vždy prichýli. Majú takú opojne lásku. A keď príde iný nápadník, Miško má zas padáka.
Božena žije so synom z dôchodku. Všetky pokusy zamestnať Miška vždy stroskotali. Akonáhle dostal zálohu, hneď zmizol aj s peniazmi. Tri dni ho niet. A potom, hladný ako vlk: Mama, var mi!
Božena si často spomenie na svoju mamu, ktorá sa tiež trápila so synom. Až teraz pochopila jej materské srdce. Opakuje sa to znova. Rodná krv. Zo rodu nevyhodíš
Čo už, šťastie nevystačí pre každého
Po dlhom živote Božena pochopila, že jej rýchla svadba ani za tú pesničku nestála.
