Vieš čo, musím ti porozprávať, čo sa nám stalo doma To vieš, u nás je nuda neznámy pojem. Tak si predstav, že Lenka išla raz k veterinárovi so psom, ale už cestou mala taký ten pocit, že porobila obrovskú chybu. Lebo kým doma bol doteraz jeden smoliar, po tom dni ich bolo už rovno dvoch.
Celé to začalo, keď sa u nás zjavil ten kocúrik. Teda, zjavil Lenka ho našla pri kontajneri za domom, úbožiaka tam niekto vyhodil ako nepodarenú hračku Šla vyhodiť smeti, a vrátila sa so skrúteným klbkom v náručí. Pomenovali sme ho Smolko, lebo fakt ten kocúrik má na smolu patent.
Hneď prvý večer, čo bol u nás, strčil predné labky do horúcej kapustnice, a kým ho Lenka lapala, žúroval s dlaňami v smotane. Tak, a už to išlo Smolko si robil z domu parkúrovú dráhu katastrof, vyvrkol si všetky štyri labky len preto, že zliezol zo sedačky. Poháre, vázy, hrnčeky nič pred ním nemalo šancu, a ešte si ich natiahol rovno na hlavu. Keď bola na stole soľnička, všetci ju inštinktívne kryli rukami, lebo bol len otázka času, kedy Smolko pristane priam do nej.
A to elektrina trikrát ho trafila šupa, že iní kocúri by to nedali, ale jeho azda nejaký anjel drží pri živote. Veterinár nám ho trikrát oživoval Párkrát sa skoro utopil vo vedre s vodou na umývanie dlážky, až sme vedrá museli schovávať ako tajné zbrane.
Keď skákal, nikdy netrafil cieľ. Raz hlavou do skrine, potom do okna, inde zas narazil do opierky kresla To si vieš predstaviť! Lenka ho ťahala už aj ku babkám takým, čo odčarúvajú smolu vajcom. Babky sa smiali, peniaze si vzali, ale po tom, ako Smolko každej jedinej roztrieskal porcelán, sa rozchýrilo, že také nešťastie neberú ani za zlaté prasa.
No a keď už fakt nevedela čo, dala Lenke kamarátka radu: treba mu zohnať kamoša, buď druhú mačku, alebo radšej psíka. Lenka len žiarila, a tak sme kúpil za poriadne eurá malého čivavu, ktorá zbláznila Lucku našu dcéru. A poviem ti úprimne psík menom Bubi je síce miniatúrny, ale zblízka je fakt dosť intenzívny A jeho štekanie? To je skôr štekľavý kašeľ ak si niekedy počul čivavu, vieš, čo myslím.
A hneď ďalší deň bolo všetko jasné: bývame v rodinnom dome, a s domom sú aj myši Smolko nebol že by sa myší bál, práve naopak, prenasledoval ich, hral sa s nimi ako s loptičkami preto sme aj museli nastražiť pasce. No, koho by napadlo, že padne do pasce práve ten nový psíček, Bubi?
Lenka viezla úbohého Bubiho k veterinárovi, pes kňučal, ona mala slzy na krajíčku a hlavou jej vírila myšlienka urobila som osudovú chybu! Teraz máme doma dva magnety na nešťastie
Smolko sa hneď stal Bubimu parťákom spolu chodili na dvor, obchádzali mraveniská a osy, schytali klovance od husí a sliepok, skrátka žiadna nuda.
A potom prišiel ten zlomový deň. Môj muž, Karol, má auto zaparkované pred bránou. Každé ráno vypije kávu, zamkne vrátka a ide do práce.
No v ten deň Smolko zhodil šálku s kávou, sendvič capol na zem, a namiesto klasického zaliezania pod stôl mu skrížil cestu. Stal sa z neho kocúr-múr. Karol ho chcel odstaviť nabok, dostal mačaciu labku aj so škrabancom a hrb.
Hej, ty uličník! Nestačí ti, že som bez kávy a raňajky na zemi? Ešte si aj bitkár? zvolal, a keď sa ho snažil odstrčiť nohou šup, spod postele vyletel Bubi a s tým jeho hysterickým štekaním zastal pred Smolkom, lapky rozkročené, zúbky ukázané, oči plné odvahy. Ani cez mňa! vravel pohľadom, najprv musíš cezo mňa!
Karol neveril vlastným očiam. Robíte si zo mňa žarty? Meškám do roboty a vy tu hráte bodyguardov?
Na to sa rozbehol zobudiť Lenku. Vstávaj, potrebujem ísť, ale pred dverami mám blokádu!
Huh? Čo máš?! pýta sa rozospato. Spolu idú ku dverám a v tom z ulice rana, akoby dom padol. Vybehli a vidia, že do auta napálil mliekarský kamión bez bŕzd a naše auto je tresnuté na placku. Karolovi vypadla nová šálka kávy z rúk, vodiča kamióna odviezli s infarktom Občas sa taká vec stane.
A odvtedy už Smolko s Bubim vždy pustili Karola von, ale vždy si vypýta povolenie: Chalani, vonku je všetko okej? Bubi zaskučí, vycerí zúbky a prikývne. No že by boli šťasteny, to nie! Stále sa im dejú katastrofy na každom kroku.
Len teraz ich už nikto nekarhá, ani nepočíta škody či slzy. Skôr ich vezmeme na ruky, popusinkujeme, utierame z nich kapičky smotany alebo kapustnice, Bubimu sme kúpili parádny obojok a Smolkovi postavili škrabadlá do všetkých rohov a vlastný peliešok. Lenže on aj tak spí najradšej pri nohách, až odtiaľ padá na zem a uprostred noci húka a hneď pribehne Bubi, čo si predsa spí v novom peliešku, a dá jasne najavo, že sa svojho parťáka nevzdá!
Po polhodine sa celá rodina natreská naspäť do postele, zoberieme aj Bubiho a Smolka medzi seba, aspoň do rána je pokoj.
A vieš čo? Ak ti to príde pritiahnuté za uši, pokojne preskoč, ale je to celé o tom, že niet väčšieho šťastia, ako keď môžeš niekoho milovať len preto, že je tvoj. Smolka a Bubiho máme radi nie preto, že by boli šťastlivci, alebo naopak len preto, že sú. A to je podľa mňa to najväčšie šťastie, aké môže byť.
