U známej panej je smútok: syn sa rozhodol oženiť s dievčaťom, ktoré nehodení do našej spoločnosti. Úprimne ju ľutujem, sám mám deti, tiež by som prežíval…
Ale spomeniem si na jednu Blahovú.
Jej syn ju rovno postavil pred hotovú vec toto je Milena a už sme sa zobrali.
V rodine Blahových: docent, dvaja inžinieri vied, baletná majsterka, hlavný stavbyvedúci, literárny kritik, popredný kardiológ a podobne.
A tu dievča s pochybným pôvodom a určite nevhodnou výchovou, otec kdesi zmiznutý, mama dojička (dojička!), vzdelanie maliarka-natieračka, na výzor nevýrazná, nijaká. Pripadalo mi, akoby si ju osud náhodne vybral a schuti sa zasmial.
Maliarka sa však správala slušne, takmer nebolo počuť ani vidieť, len občas zašušťala v chodbe.
Počkaj, vravievala Blahovej kamarátka Alžbeta, ešte keď sa usadí, budeš ešte plakať.
Na jeseň syn odišiel na služobnú cestu do Nemecka.
Keď si predstavím, ako sa to čudo premáva po byte, ani sa mi nechce ísť domov, hovorila Blahová Alžbete.
Na Nový rok sa syn vrátil, a v marci oznámil: po prvé, v Nemecku dostal ponuku na zmluvu, po druhé, tam stretol Dominiku, po tretie, vo štvrtok sa s maliarkou rozvedú a v piatok odlieta, vraj nech sa nebojím, bude mi volať.
Vyplakala sa, vyprevadila ho, zakývala mu.
Maliarka si balila svoje veci: cestovná taška a igelitka z potravín to bolo všetko, čo mala.
Vyzerala ako zbitý túlavý pes.
Blahová v sebe našla silu a opýtala sa:
Máš kam ísť?
Maliarka zašumila:
O mesiac sa mi v internáte uvoľní posteľ, zatiaľ ma dievčatá pustia na rozkladaciu stoličku do izby.
Blahová na ňu chvíľu hľadela a nakoniec povedala:
O mesiac sa odsťahuješ, teraz sa vybaľ a zostaň.
A ešte sama na seba nadávala do bláznov.
Alžbeta to potvrdila.
Ráno maliarka utekala na stavbu, vracala sa neskoro, úplne vyčerpaná, sivá od únavy. Snažila sa poctivo platiť za pobyt, tvrdiac, že zarába dosť.
Prežili tri týždne takto a vtedy Blahovej náhle prišlo veľmi zle, na mesiac a pol skončila v nemocnici, ledva sa pozviechala.
Syn párkrát zavolal, povedal:
Mama, drž sa, poslal som ti fotku s Dominikou ja, Dominika a Rýn.
Dominika nič moc, stálo to zato?
Alžbeta navštívila iba párkrát, povinnosti, rodina, času málo.
Maliarka varila vývary, kompóty, parené kuracie fašírky, prehovárala, nech vyskúša ešte lyžicu.
Mne je to jej dobráctvo podozrivé, vravievala Alžbeta nie je ona už trvalá obyvateľka? Nevyniesla pol bytu? Fašírku si dáš? Nie? Naozaj nechceš? Lebo ja som z práce hladná.
Po prepustení z nemocnice odviezla maliarka Blahovú domov, pomohla jej vyjsť na poschodie, sama sa okamžite ponáhľala na stavbu.
Všade čisto, perfektne upratané, Blahová sa dotackala do kuchyne, na stole lístok:
Vážená pani Blahová, ďakujem. Obed je v chladničke. Skoré uzdravenie! M.
Prekontrolovala skrýše na peniaze všetko bolo na svojom mieste.
Nakukla do synovej izby akoby tam žiadna maliarka nikdy ani nebývala.
O týždeň neskôr Blahová prešla dlhú chodbu internátu, zaklopala. Tri postele, stôl, pod stolom rozkladacia stolička.
Povedala:
Keď si raz kúpiš vlastný byt, môžeš sa odsťahovať, poď, balíme, rýchlo, taxík čaká, taxameter beží.
V septembri išli kúpiť jesenný kabát, hanba pozerať, v čom dievča chodí, a treba aj slušné čižmy, v nákupnom centre stretli Alžbetu.
Alžbeta povedala:
Takú dobrú pomocníčku dnes nenájdeš, ja viem svoje, ty ju máš zadarmo, šikovne si to zariadila, Blahová!
Ty máš pomocníčku, ja mám nevestu, poď, Marienka, musíme pozrieť ešte kabelku, aj nohavice, a ja si chcem vybrať šál, povedala Blahová.
Blahová vravela:
Na prvú splátku si sama nasporila, odo mňa si si nevzala ani euro, byt im už odovzdávajú, hľadám kvalitné tapety, ledva má čas, pracuje od rána do noci, nedávno sotva prišla domov, otočila som sa, že uvarím čaj a ona sedí a spí.
Blahová priznáva:
Už ma to zožiera, neviem, mladá, šikovná, pekná, ešte aj s bytom, Marienka je rozumné dievča, ale aj múdrym hlavu pomotajú, neuveríš, ani spať nemôžem, len sa bojím, aby nenaletela nejakému podvodníkovi alebo darebákovi, niekomu mimo nášho kruhu…
