Nesmieš brať cudzie
Spomínam si na dávne časy, keď jedináčik v rodine dcéra Božena bola stredobodom pozornosti rodičov. Všetko sa točilo okolo nej. Obaja rodičia, vzdelaní ľudia, pracovali v Slovenskej akadémii vied, otec bol profesor. Dom ich bol vždy plný hostí akoby nikdy nevyhasla žiadna spoločnosť.
Mária Boženina mama, výborne varila a piekla veľké koláče, vždy vedela krásne upraviť stôl. Hostia žartovali:
No Márienka, ty stále vo svojom štýle samé dobroty a pekne prestretý stôl, len čo sa pozrieme, hneď máme chuť jedlo ochutnať.
Božena sa učila dobre v škole. Nemala samé jednotky, ale bola poctivá a získavala len jednotky a dvojky. Rodičia ju nikdy nenútili k štúdiu. Bola od malička zodpovedná a usporiadaná. Po príchode zo školy sa prezliekla, najedla sa a pustila sa do úloh.
Boženka, bola si dnes na hodine hudby?
Áno, mamka, bola som. Vrátila som sa práve teraz.
Dcéra sa učila na husliach v hudobnej škole. Husle mala rada, keď ich vzala do rúk, zabúdala na všetko okolo. Učiteľ ju dával za vzor ostatným deťom.
Školské roky rýchlo ubehli. Božena mala veľa priateľov a kamarátok, bola otvorená a ochotná pomôcť každému. Bývala s rodičmi v Bratislave a po škole snívala o štúdiu na univerzite práve tam.
Ty sa nemusíš báť, Božka, tvoji rodičia pracujú v univerzite, určite ti pomôžu, hovorila kamarátka Zuzana.
A kde sa ty chystáš po škole?
Nikde, idem pracovať. Mama ma ťahá sama, musí šetriť na všetkom. Začnem zarábať, bude to pre mamu ľahšie.
Božena nevedela pochopiť, ako Zuzana žije jej rodičia zarábali dobre, ona ničím netrpela, nemusela sa uskromňovať.
Mami, na maturitný večierok potrebujem nové šaty a topánky, upozornila rodičov.
Jasné, dcérka, zajtra je voľno pôjdeme do obchodov, sľúbila Mária.
Kúpili pekné šaty, topánky na farbu šiat, ostávalo už len dobre zmaturovať a zahájiť novú dospelú životnú etapu.
Božena sa dostala na Slovenskú technickú univerzitu, určite pomohla aj známosť mamy, ale vedela by sa dostať aj sama. Mária bola spoločenská, poznala ľudí všade, tak radšej pre istotu vybavila pár vecí.
Tak, drahí rodičia, vaša dcéra je študentka, oznámila Božena šťastne, keď uvidela svoje meno na zozname prijatých.
Gratulujeme, dcérka, smial sa otec, a ako dar jej kúpil drahý mobil, vtedy ešte nie každý telefón mal.
V škole sa Božene páčilo: štúdium, učitelia, noví priatelia. Úplne nový život, večierky, skúšky, seminárky nič také ako na strednej škole. Zuzanu už veľmi nevídavala, Božena mala málo voľna, zatiaľ čo Zuzana pracovala vo fabrike iný svet, iná spoločnosť.
V lete Božena chodila so stavebnými brigádami, to bol pestrý a zaujímavý život. Bola pekná a spoločenská, páčili sa jej chlapci, ale veľká láska sa jej zatiaľ vyhýbala. Len priateľstvá, sem-tam nejaké rande, nič vážne.
V poslednom ročníku spoznala Božena Adama. Adam slúžil vojakom a pracoval majster v opravovni spotrebičov. Stretli sa náhodou v kine, kam Božena prišla so Zuzanou konečne spolu mali voľno.
Dobrý večer, slečny, môžem si k vám prisadnúť? slušne sa opýtal Adam, keď popíjali koktejl v bufete.
Jasné, odvetila Zuzana, Adam sa priamo pozrel Božene do očí.
Adam, predstavil sa, dnes je tu veľa ľudí, ospravedlňoval sa, že si k nim prisadol.
Ja som Zuzana, toto je Božena, predstavila kamarátka.
Rozhodol som sa zájsť na nový film, kamarát mi odporučil.
Aj my sme sa konečne stretli, všetko medzi prácou a školou, vysvetľovala Zuzana. Páčil sa jej Adam, ale jeho pohľad patril Božene.
Dohodli sa na ďalšom stretnutí po filme, lebo sedeli v sále ďaleko od seba veľa ľudí. Trojica spolu prešla nočnou Bratislavou, Adam potom odprevadil obe domov najprv Zuzanu, potom Boženu, a vypýtal si číslo.
Adam bol ozajstný švihák rozhľadený a na rozhovor príjemný, Božena sa zamilovala. Stretávali sa, svadba bola po pol roku. Rodičia Boženy, keď sa s Adamom zoznámili, boli spokojní nový syn sa im páčil.
Po škole Božena chvíľu pracovala, potom šla na materskú narodila sa jej synček Janko. S Adamom bola šťastná. Adam bol starostlivý manžel i otec, spoľahlivý, chránil blízkych, pomáhal vo všetkom.
Mami, aké mám šťastie s Adamom, často vravievala Božena, cítim sa s ním ako za hradbami.
Som rada, dcérka. Adam je ozajstný muž a rodinne založený, vravela Mária, a otec s Adamom hrávali šach a rozprávali sa o hocičom.
Musela začať žiť bez muža
Bohužiaľ, šťastie netrvá večne. Jankovi bolo päť, keď Božena s Adamom havarovali. V aute ich vyrazil motorkár… Božena vypadla z auta, možno ju to zachránilo, Adam zahynul. Janko našťastie bol u starej mamy a deda.
Pane, prečo práve my? šepkala Božena v nemocnici, po boku jej sedela mama.
Vďaka Bohu, Boženka, že si sa prebrala, plakala Mária, zlomená noha, rebrá, ale žiješ, dcérka.
Božena pochovávala Adama z invalidného vozíka. Herovala dlho, rodičia pomáhali, žila s Jankom u nich. Depresie, smútok, bál sa len Janko.
Ďakujem Ti, Pane, ďakovala pri ikone, čo by bolo bez môjho syna? Vďaka Jankovi som začala znova žiť.
Božena musela začínať život bez muža odznova.
Mami, rozhodla som sa odísť na Záhorie k Malému Dunaju. Máme tam chalupu, chcem tam bývať. Príroda a podnebie mi pomôžu, aj Jankovi sa páči voda a lúky. Vy príďte k nám na návštevy. Tu mi všetko Adama pripomína.
Rodičia súhlasili. Po presťahovaní našla Božena pokoj, začala pracovať v hoteli ako administrátorka, spoznávala ľudí. Janko chodil do školy. Víkendy trávila na pláži, opaľovala sa, oddychovala so synom.
Jedného dňa stratila na pláži svadobnú obrúčku drahý klenot, spomienka na muža. Plakala a hrabala sa v piesku.
Prečo plačete? ozval sa mužský hlas čo sa vám stalo?
Stratila som prsteň, je mi veľmi vzácny…
Kto chodí na pláž s prsteňmi?
Ja ešte nejaké otázky?
Dobre, pomôžem vám, odvetil muž. Volám sa Karol, a vy?
Božena, povedala, spolu hľadali v piesku, nakoniec sa prsteň našiel v jej oblečení.
Ďakujem, Karol.
Oddychujete tu, opýtal sa Karol. Ja som tu s kamarátom, ten ostal v hoteli, včera prehnal, dnes som na pláži sám…
Ja tu bývam, odpovedala Božena.
Po rozhovore Karol pozval Boženu do kaviarne.
Je čas odísť z pláže, súhlasila Božena, dnes je príliš horúco, tak ideme do kaviarne.
V príjemnej klimatizovanej kaviarni popíjali latté. Božena nesúrila, syn bol u starých rodičov na celý mesiac, na školu ho prinesú späť. Karol sa hneď priznal má ženu a dcéru. Pracoval na letisku v meste.
Božena mu vyrozprávala svoj príbeh, stratili muža.
Preto som začala život odznova, hovorila, presťahovala som sa sem s Jankom.
V spoločnosti Karola sa cítila dobre bol priateľský a úprimný. Po kaviarni ju odprevadil domov a rozlúčili sa. O tri dni sa znova stretli Karol ju čakal s veľkým kyticou pri bráne, keď sa vracala z práce.
Ahoj, chýbala si mi, povedal Karol, podáva kyticu.
Ahoj, Božena sa úprimne potešila od zajtra mám dovolenku, oznámila vesele.
Výborne, budeme mať viac času. Pozývam na večeru, ukážem ti môjho kamaráta.
V reštaurácii sa bavili, Karol odprevadil Boženu domov a ostal u nej. Medzi nimi sa stalo to, čo sa stalo.
Napokon som sa zamilovala, priznala si Božena.
Po Adamovej smrti nikoho nemala, celý čas prežila s Karolom. Karol si v práci vybavil neplatenú dovolenku, no musel sa vrátiť. Rozlúčili sa ťažko. O týždeň po odchode Karol volal.
Boženka, prídem čoskoro… Uvedomil som si, že bez teba nemôžem. Priznal sa žene, tá podala žiadosť o rozvod.
Osud znova skúšal jej silu
Božena bola šťastná. Nepremýšľala, čo prežíva Karolova žena a dcéra, nemyslela na to.
Aj ja som žena, chcem byť šťastná.
Karol sa vrátil, čoskoro sa zosobášili. O rok Božena porodila dcérku Jozefínu. Obaja boli šťastní.
Ale osud mal zrejme pripravené ďalšie skúšky. Idylka sa po desiatich rokoch skončila. Karol začal zahýbať, kurortné mestečko pokušení veľa. Prišli hádky, najprv klamal Boženu, ale nakoniec priznal pravdu. Aj Božena ho videla s mladými dievčatami na pláži.
Božena podala o rozvod, Karol sa vrátil do svojho mesta, znova sa zblížil s exmanželkou. Dcéru nenechal posielal vysoké alimenty. Deti vyrástli. Janko odišiel ku starým rodičom na štúdium, tam sa aj oženil. Dcéra ostala s mamou, vydala sa, žije s manželom zvlášť.
Božena má dvoch vnukov a jednu vnučku. Chodia ju navštevovať, starí rodičia tiež občas prídu, najčastejšie s Jankom. Celý Boženin život to sú deti a vnúčatá.
A Karol? Karol už do jej života nevstúpil. Božena sa rozhodla raz a navždy už žiadneho muža. Uvedomila si:
Zaplatila som za lásku k ženatému mužovi… nesmieš brať cudzie, na cudzom nešťastí…
Viac nechce skúšať osud. Bojí sa, že bumerang môže zasiahnuť ešte raz. Žije sama.
Ďakujem, že ste si tento príbeh prečítali, za vaše povzbudenia a priateľstvo. Prajem všetkým šťastie a mier!
Cudzie veci sa neberú – Rešpektujme majetok druhých
