Moji rodičia spolu žili len veľmi krátko. Keď som mal štyri roky, otec jedného dňa odišiel z domu a už sa nikdy nevrátil. Nešťastie… No predsa mi po ňom zostalo niekoľko fotografií z detstva, na ktorých sme spolu, a na moje meno uložený slušný obnos peňazí v banke, ktorý každým rokom rástol.
O niekoľko rokov neskôr si mama našla nového muža, vydala sa znova a narodila sa mi mladšia sestra. Osud to zariadil tak, že som sa v našom byte v Bratislave stal sluhom pre mamu a nevlastného otca, a opatrovateľom malej Kvetoslavy.
Keď som sledoval, ako sa mama správa ku Kvetke, často mi bolo do plaču. Videl som, že ju má úprimne rada, každý večer ju bozkávala na dobrú noc, objímala ju, čítala jej rozprávky a kupovala jej pekné hračky a oblečenie.
Môj nevlastný otec tiež miloval svoju dcéru nadovšetko. Mňa však nemiloval vôbec… a potom to bolo ešte horšie. Začali sa medzi nimi hádky, on sa dal na alkohol, neustály krik a nakoniec to najviac schytal ja. Bitky boli na dennom poriadku, keďže som nebol ich krv. Po pár rokoch sa rozviedli.
Neskôr som odišiel do Košíc na vysokú školu mama i sestra ostali bývať v otcovom byte v Ružinove. Domov som chodil málokedy, lebo popri štúdiu som pracoval na polovičný úväzok.
Až keď som po dlhom čase prišiel domov, zistil som, že v byte bývajú cudzí mladí ľudia, ktorých som nikdy predtým nevidel. Mama spala na rozkladacej pohovke v kuchyni a nájomníci boli kamaráti mojej sestry. Rozhodol som sa o tom porozprávať, situácia však bola ešte horšia. Ráno ma zobudili s tým, že mám ísť do banky a vybrať vklad, ktorý mi ešte kedysi dávno urobil otec, lebo Kvetoslava prehrala obrovskú sumu eur v kartách.
Mal som pocit, akoby som bol opäť malým chlapcom, ktorému len prikazujú, čo má robiť.
Najviac ma pobavilo, že som domov prišiel s dobrými správami chcel som im povedať, že čakáme bábätko, dúfal som, že si udržíme aspoň aké-také rodinné puto… Ale všetko dopadlo úplne inak. Povedal som im, nech si všetci zbalia veci, pretože odteraz idú bývať za babkou na dedinu. Byt patril mne a nemienil som tam znášať ďalších cudzích ľudí.
Mama so sestrou sa mi začali vysmievať, čo ma len utvrdilo, že som sa rozhodol správne. Zavolal som políciu, ktorá im pomohla zbaliť všetky veci a odporúčala ich z bytu. S priateľkou sme vymenili zámky a plánujeme byt predať a za výťažok kúpiť nové bývanie pre našu rodinu v Banskej Bystrici. Zmenil som aj bankové účty, pretože mama sa už snažila dostať k mojim peniazom.
Som presvedčený, že otec by moje rozhodnutie pochopil a podporil lebo mi vždy chcel dopriať len to najlepšie. A ja som si konečne uvedomil, že rodinu si musí človek postaviť najskôr v sebe a nesmie dovoliť, aby si cudzí ľudia pripisovali práva, ktoré im nepatria.
