Keď ma kolegyňa pozvala na svoju svadbu, pracovala som v tomto vydavateľstve len niečo vyše štyroch mesiacov. S touto dievčinou, ktorá sa volá Lenka Novotná, sme si hneď od prvých dní padli do oka a stali sa z nás kamarátky. Jej snúbenca, ktorého volajú Peter Kováč, som predtým nikdy nestretla. Napriek tomu som prijala pozvanie, lebo som už dlho túžila ukázať svoje nové šaty. Okrem mňa pozvala Lenka aj niekoľko ďalších kolegov, s ktorými som prišla na hostinu. V ten deň sme sa trošku omeškali a dorazili sme až vtedy, keď už boli všetci hostia usadení za stolom. Ticho sme sa prešmykli do sály.
Na svadbe bolo vyše sto hostí, spoločenská sála bola nádherne vyzdobená a stoly sa prehýbali pod tradičnými slovenskými dobrotami. Ale ani to ma až tak nevzrušovalo. Keď som však prvýkrát uvidela Lenkinho snúbenca, úplne mi vyrazilo dych. Zamilovala som sa na prvý pohľad! Najlepšie na tom bolo, že tie city boli opätované! Celý večer som mala hlavu v oblakoch, líca mi horeli a srdce mi div nevyskočilo z hrude. Jedlo a pitie mi ani nešli dole krkom.
Aby som sa tejto trýzni vyhla, rozhodla som sa odísť domov o niečo skôr. Duša mi vrela a vedela som, že doma to musím predýchať a trochu sa upokojiť. Nasledujúci večer, keď som vychádzala z kancelárie na Obchodnej ulici v Bratislave, znova som ho zbadala. Čakal na mňa pri hlavnom vchode. Jeho mladá manželka, teda teraz už moja bývalá kolegyňa, bola v tom čase na dovolenke, takže v práci chýbala.
Prišiel ku mne bez slova, chytil ma za ruku a odviedol k svojmu autu. Nehovoril nič len ma pobozkal a ja som nedokázala odolať. Bozkávali sme sa nekonečne dlho, rozprávali sme sa a čas letel. Potom sme sa presunuli k mne domov a tam sa odohralo všetko podstatné. Sľúbil mi, že sa s manželkou rozvedie a vezme si mňa. A presne tak to aj bolo. Ešte v ten večer šiel domov, všetko jej povedal, zbalil si veci a vrátil sa ku mne. Ako to prebiehalo medzi nimi, som sa nikdy nepýtala a on mi to sám nehovoril.
O krátky čas sme sa s Petrom vzali a kúpili si byt v Ružinove za vlastné peniaze. Sme spolu už vyše troch rokov. Samozrejme, dala som výpoveď hneď na druhý deň. Ani nechcem vedieť, koľko zlých slov na mňa kolegovia povedali! Peterova bývalá manželka pracovala v tom vydavateľstve celé roky a ja som bola iba nováčik. Je prirodzené, že všetci boli na jej strane. Tiež neviem, ako sa jej teraz darí, pretože s Petrom sme ich bývalý vzťah nikdy nerozoberali.
Rozhodli sme sa, že začneme nový život odznova, s čistým štítom. Dnes som úplne šťastná! Vraveli nám, že naše manželstvo dlho nevydrží, ale už roky žijeme spoločne a každý deň nás napĺňa radosťou a láskou. Po tom všetkom, čo som zažila, už viem, že za svoje šťastie treba bojovať!
