Keďže som bola jediným dieťaťom v rodine, po svadbe sme sa s manželom presťahovali k mojim rodičom do Bratislavy. Spočiatku to bolo celkom idylické, až som mala chuť pustiť soundtrack z Paneláku. Žiadne hádky, každý pridal ruku k dielu podľa toho, ako stíhal kto mal voľno, ten umyl riad, navaril, povysával, pohladkal nášho kocúra Fera. Nikdy sme sa s mamou neprehádali kvôli hlúpostiam. Keď som ja prihodila bryndzové halušky na tanier, ona medzitým umyla riad. Ak som ja utierala prach, ona zabávala deti vonku na pieskovisku. Úloha bola jasná každá robí, čo stíha. Ale všetko sa zlomilo v deň, keď moji rodičia išli do dôchodku.
Odvtedy je to ako keď sa v bufete minie treska koniec harmónie. Ocino si žije najlepšie roky pri šachu so svojimi kumpánmi pod panelákom, mama saskuje na záhradke, kde rozpráva kvetom a machruje, aký má najväčší muškát v okolí.
No doma? Hm, tam ako keby nebola ani stopa po mamine. Riad po celom dni čaká na svojho spasiteľa, večera nikde, chladnička prázdna, v obývačke taký chaos, že by tam aj Viki z Partičky mala problém nájsť svoju kabelku. Prídem domov po šichte z práce vyšťavená ako citrón a miesto oddychu ma čaká Everest zo špinavých tanierov. Niekedy mám pocit, že keby takto robili moji svokrovci, aspoň by som si mohla dovoliť trochu sa uraziť. Ale rodina? To som podľa nich už cudzinka? Moje únava nikoho nezaujíma. Skúšala som mame jemne naznačiť, čo sa deje. Jej odpoveď bola typická šmahom ruky ma odbila: Vieš čo, dievča, ja som už svoje odmakala. Ten, kto má čas a potrebuje upratovať, nech si uprace, akoby som ti to mala povedať? A tým to celá diskusia hasla.
Snažím sa to pochopiť, ale čím viac nad tým premýšľam, tým viac ma to žerie. Tiež som človek, tiež som občas unavená ako pes po turistike na Kriváň. Niekedy mám pocit, že vytvárať doma poriadok je nadľudská úloha. Nerozumiem, ako dokážu doma celý deň vegetovať bez toho, aby priložili ruku k dielu. Neviem, čo mám robiť. Mám skúsiť s mamou znova prehovoriť? Alebo by sme sa radšej my s mužom mali presťahovať niekam, kde si budeme môcť žiť podľa našich predstáv? Možno by im vlastné bývanie dalo priestor konečne rozbehnúť vysnívané kvetinárstvo, a my by sme si tiež mohli založiť domácnosť podľa našich predstáv… a možno aj poriadku raz dožili.
