Renáta chodí s Františkom už päť rokov a všetci v jej okolí si myslia, že je ten správny čas posunúť vzťah ďalej. Pred pol rokom ju František požiadal o ruku, no Renáta stále váha, či sa má vydať. Na začiatku to František bral s trpezlivosťou, ale postupne ho jej nerozhodnosť začína trápiť. Renátini rodičia jej často pripomínajú, že vo veku 25 rokov by už mala byť dávno vydatá.
Pravda je však taká, že Renáta necíti, že by bol František tým pravým. Aj keď majú pekný vzťah, stále ju niečo vnútri upozorňuje, že niečo nie je v poriadku. Renáta začína pociťovať silné city ku kolegovi s menom Igor. Igor však už má priateľku a ani on sa do svadby nehrnie. Táto spoločná neistota ich k sebe ešte viac priblíži a Renáta začína rozmýšľať, či práve on nie je tým, koho hľadá.
Aj napriek narastajúcemu tlaku zo strany Františka sa Renáta nedokáže jeho žiadosti zaviazať. Nakoniec František stanoví termín a povie, že buď sa vezmú v zime, alebo na jeseň. Renáta neochotne pristúpi na zimu, no ťaživé rozhodnutie ju napokon prinúti Františka opustiť a vyhľadať útechu u svojich rodičov.
Medzitým sa jeden z kolegov oženil so svojou priateľkou a Renátin záujem o Igora ochladol. Ocitla sa na rozhraní, stále čaká na tú pravú lásku, zatiaľ čo sa pýta, či je naozaj schopná vážiť si pekný vzťah, alebo len počúva svoj vnútorný hlas, ktorý jej hovorí, že František nie je pre ňu ten pravý. Renáta v hľadaní pokračuje, dúfa, že raz nájde človeka, s ktorým bude šťastná, no nie je si istá, či pre ňu niekto taký skutočne existuje.
Život ju tak učí, že nie vždy treba podľahnúť tlaku okolia alebo tradíciám. Pravá láska ani vnútorný pokoj sa nedajú vybojovať kompromisom so srdcom. Keby sme mohli Renáte poradiť, povedali by sme jej, aby si dôverovala, počúvala svoju intuíciu a nebála sa nasledovať vlastné šťastie bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní. Pretože skutočné šťastie vychádza z odvahy zostať sám sebou.
