Volám sa Marek, dnes už som muž v rokoch, ale dodnes si veľmi jasne spomínam na tie roky po skončení univerzity. Po úspešnom absolvovaní som uvažoval, že je čas urobiť ďalší veľký krok oženiť sa so svojou prvou láskou z gymnázia, krásnou Ivetkou. Bola nielen pôvabná, ale aj múdra, vtedy práve dokončovala diplomovú prácu. Dohodli sme sa, že sobáš urobíme hneď potom, čo obháji štátnice.
Rozhodol som sa oznámiť mamke túto novinu. Matka však nemala pre mňa dobré správy. Povedala mi, že buď sa ožením so Simonou od susedov, alebo s nikým. Spýtala sa ma, čo mi je v živote dôležitejšie kariéra alebo láska. Mama celý život dúfala, že jej syn dosiahne veľké veci.
Simona pochádzala z bohatej rodiny a dlhé roky bola do mňa zamilovaná. Ale mne v srdci zostávala Ivetka, ktorá však bola z chudobnejších pomerov. Jej mama mala v Ružomberku dosť pošramotenú povesť… Čo by na to povedali ľudia?
Ja nepotrebujem ďalšiu nevestu na krku, urob si ako chceš, zhodnotila matka bez emócií.
Dlho som sa ju snažil presvedčiť, no bola tvrdohlavá. Nakoniec mi pohrozila, že ak si vezmem Ivetku, nikdy mi to neodpustí. Vtedy ma prepadol strach. S Ivetkou sme sa ešte pol roka stretávali, no vzťah začal chladnúť a pomaly vyšumel.
Napokon som sa teda zosobášil so Simonou. Bola do mňa zbláznená, ale dohodli sme sa, že nebudeme robiť veľkú svadbu nechcel som, aby sa na fotkách náhodou objavila aj Ivetka. Simona žila v obrovskom rodinnom dome jej rodičov v Bratislave, kde som sa aj ja nasťahoval. Odtiaľ ma jej rodina aj podporovala v kariére rýchlo som postúpil v práci. Napriek tomu som nebol šťastný.
Deti som nikdy nechcel. Keď Simona pochopila, že ju nepresvedčím, podala žiadosť o rozvod. Vtedy som mal štyridsať, Simona mala tridsaťosem. Čoskoro si našla nového muža, porodila syna a žila naozaj šťastne.
Ja som sa však nikdy nezmieril s tým, že som sa nevzal s Ivetkou. Hľadal som ju, no márne z Fončordy akoby sa vyparila. Neskôr mi známa povedala, že sa vydala za prvého, kto sa jej priplietol do cesty žiaľ, ukázalo sa, že je to surovec. Ubíjal ju, až ju raz zbil na smrť.
Odvtedy žijem sám, v starom rodičovskom byte v Ružomberku. Utápam sa v borovičke, sedím pred fotkou Ivetky a nikdy som svojej mame nevedel odpustiť.
Dnes viem, že ak máte na výber medzi svojím šťastím a názormi druhých, je dôležité zostať verný srdcu inak celý život len ľutujete.
