V tejto chvíli mám už dvoch synov. Sú ako malé tornáda, nesú sa bytovkou v Košiciach a rozbíjajú každú prekážku smiechom, no v srdci majú čistotu. Býva to ako divadlo: najskôr sa pobijú, padnú na zem, reve celá ulica, a za minútu sa vlečú v objatí ako bratia zo sna. Ľudia okolo nás, babky z dvora aj ujovia z meat shopu, vždy vidia len to zlé a neprestajne mi dohovárajú, ako by som mala chlapcov vychovávať poriadne. Podľa mňa však každý chlapec potrebuje lietať, aby raz dokázal stáť pevne nohami na zemi.
Keď sa niekto pustí do rozboru ich charakterov, obvykle povýšene kývne a povie: “Michalko, ten je slušný a rozvážny chlapec, ale ten mladší, Andrej, to je čert, decko bez brzdy, raz urobí bratovi len škodu.” S úsmevom prikyvujem, veď možno majú pravdu, ale moji synovia sú prepojení, tvoria jediný celok nemôžu byť od seba. Hoci túžili po psovi, mňa zúfalo bolí predstavovať si doma zúriaceho vlčiaka. Ak im teda niečo kúpim, bude to korytnačka, tiché pomalé stvorenie, čo sa vie schovať do ulity pred nepokojom a obraní sa aj samej.
Ešte dávno, s mužom sme si nevedeli predstaviť, koľko farieb všedných dní sa rozletí, keď sa narodí druhý syn, Andrej. Keď som sa dozvedela, že nebude zdravé bábätko, akoby sa čas na chvíľku rozplynul v sivom hmle. Nič pred tým nenasvedčovalo, všetko sa vyvíjalo podľa príručky, bruško bolo okruhliake, výsledky výborné.
Po tej osudovej ultrazvukovej noci som pohybovala v zrkadle rozhodnutí, abort bol len mihnutie, výkrik, ktorý sa hneď rozplynul. Rozhodla som sa ho donosiť. Nikto okrem môjho muža nestál pri mne, aj rodičia stratili slová podpory. Manžel len ticho stál, nerozumel, zvažoval, no potom v ňom preblesklo odhodlanie a riekol: “Ona porodí a hotovo!” Slzy som schovala, žalúdočne prehltla hanbu a šepkala si: deti sú kvety života. Pomalinky si moja rodina zvykla na moju neobyčajnú voľbu.
A keď sa Andrej narodil, všetci sme zostali stáť v úžase nad tým, s akou ľahkosťou dobiehal svojho brata vo všetkom. Michal mu nosieval veci a Andrej ich ticho pomenúval svojimi snovými slovami. V tú chvíľu som vedela, že všetko bude dobré. A aj bolo ako vo zvláštnom sne, v ktorom život napísal vlastnú rozprávku.
