Zazvonil zvonček Bez pozdravu a s odstrčením syna z cesty sa do bytu vyrútila svokra: No poď, drahá nevestička, povedz mi, aké tajomstvá máš pred svojím manželom?
Keď sa Jozef vrátil domov, v byte bola tichosť. Jeho manželka, Milica, mu už ráno oznámila, že sa dnes zdrží v práci vedenie nariadilo nečakanú kontrolu.
Vošiel do kuchyne, nazrel do chladničky večera nikde. Jozef si vzdychol, zapol rýchlovarnú kanvicu, spravil si pár chlebíčkov a usadil sa pred televízor.
Niekoľko minút len tak prelaďoval, kým nenarazil na športový kanál. Lenže v pokoji dojesť a konečne si pozrieť boxerský zápas mu nebolo dopriate.
Zazvonil zvonček a v dverách sa objavila Jozefova mama, pani Antonína Kováčová. Vletela dovnútra ako víchor, bez pozdravu, pričom syna sotila bokom.
Jožko, počúvaj, čo ti mám povedať! Katka mi niečo vyklopila.
Čo sa stalo, mama? opýtal sa Jozef.
No to, že tvoja žena Milica má ešte jeden byt. Prenajíma ho a peniaze si necháva pre seba!
Mama, prečo zase počúvaš tú klebetnú Katku? Tá roznáša po Trnave všelijaké fámy, a ty jej všetko zobeš z ruky.
Vieme, že Katka to rada preháňa, ale toto je stopercentné! Ten dvojizbový byt teraz prenajíma netere susedy Katky.
To dievča sa nedávno vydalo, prenajímajú u Milice a mesačne platia štyristo eur a sú spokojní, že to je lacné. Vieš, že Milica ten byt prenajíma už vyše dvoch rokov? To nie sú jej prví nájomníci.
To je teda prekvapenie, zamyslene vyhlásil Jozef. A prečo mi o tom nič nepovedala?
Spýtaj sa jej, keď príde z roboty! Ale je to jasné chystá si zadné dvierka. Za pár rokov nasporí a nechá ťa! Ešte ťa oškube ako kura! vyhlásila Antonína Kováčová.
Milica prišla asi o pol druhej. Doma ju čakali muž so svokrou. Antonína sa rozhodla neodísť bola zvedavá, čo jej nevesta na to povie. Medzitým urobila večeru a najedla syna.
Keď Milica vstúpila do izby, oba pohľady sa na ňu prísne upreli.
Prvá sa ozvala svokra:
No povedz, drahá nevesta, čo tajíš pred manželom?
Asi nič, odpovedala Milica.
Nič? A ten byt na Štefaníkovej štyridsaťtri?
A čo má môj byt spoločné s tajomstvami pred manželom? neveriaco sa opýtala nevesta.
Ten byt prenajímaš a peniaze tajíš pred Jožkom! obvinila ju Antonína.
Naozaj, Milica, vstúpil do debaty Jozef, čo doteraz mlčal. Odkiaľ máš ten byt? A prečo si mi nikdy nepovedala, že ho prenajímaš? Zaujíma ma, na čo míňaš tie peniaze.
Byt bol po pani Ružene Sýkorovej to bola sesternica mojej mamy, takže vlastne taká druhá teta. Nik okrem mňa ku nej nechodil. Ružena zomrela pred tromi rokmi. Jožko, hovorila som ti to. Vraj už k tej starej nebudem utekať, si vtedy povedal.
Keď som ťa prosila, aby si mi pomohol s pohrebom, odvetil si, že máš kopu roboty a nestíhaš.
A prečo ten byt odkázala tebe? spýtala sa svokra.
Asi preto, že okrem mňa jej nik nechodil na návštevy, odvrkla Milica.
A prečo si Jožkovi o dedičstve nič nepovedala? nedala pokoj Antonína.
A aký má Jožko k tomu vzťah?
Akože aký?! Je to tvoj muž!
A čo má byť?
Schválne to hráš naivnú, však? Peniaze z prenájmu bytu mali ísť do rodinného rozpočtu a ty si ich všetky minula na seba!
Míňala, lebo na to mám právo! Dedičstvo, to je moje osobné vlastníctvo! A všetko, čo z toho mám či už predám alebo prenajmem tiež patrí mne. A nikomu sa nemusím spovedať, povedala Milica pevne.
Pozri, Milica, minulý rok som opravoval auto, stálo to kopu peňazí dve prémií som do toho dal. A ty si mala peniaze a nič si nepovedala? Čakal som od teba viac, vmiesil sa Jozef.
Jožko, to je tvoje auto. Ty na ňom jazdíš! Keď ťa poprosím, aby si ma niekam vzal, zakaždým povieš, že buď nemáš čas, alebo že je to mimo trasy, vraj si mám zobrať taxík. Za minulý rok si ma odviezol trikrát: raz na trh pred Vianocami, druhýkrát zo zamestnania, keď si zabudol kľúče a nechcel si čakať dve hodiny pred dverami, a tretíkrát na pohotovosť, keď som si vyvrkla nohu. Tak prečo by som mala platiť opravu auta, na ktorom vôbec nejazdím?
A koľko si už našetrila, čo? Milión určite, spýtala sa svokra.
Niečo už je, ale milión nie. Jožko, pamätáš sa, že máš dve dcéry na vysokej škole? Kedy si im naposledy poslal peniaze? spýtala sa Milica.
Veď oni si privyrábajú, odpovedal Jozef.
Študujú aj robia! Ale ak by robili na plný úväzok, na štúdium by nemali čas.
Tak prečo si hneď nepovedala o dedičstve? spýtal sa Jozef.
Lebo by ste mi už pred viac než dvoma rokmi podobnú krížovú výsluch urobili. A ešte mala som pred očami dobrý príklad, ako tvoja mama obalamutila manželku svojho mladšieho syna s jej predsvadobným bytom.
Akože obalamutila? vybuchla Antonína.
Čo je na tom nejasné? Rok ste Oľge vyčítali:
Načo ti je ten socialistický byt? Predajme a kúpme si chalupu, v lete tam bude super.
Predali byt, chalupu ste kúpili. Na koho je napísaná? Na vás, pani Kováčová! A Oľga tam bez vášho súhlasu nesmie ani len prísť s rodinou na víkend, nieto ešte pozvať kamarátov na grilovanie!
Ale okopávať záhradu môže. Ja takto dopadnúť nechcem. Ďakujem pekne!
Si bez štipky hanby, Milica! zvolala svokra. Len na seba myslíš!
Kopírujem váš vzor, pani Kováčová, odpovedala pokojne nevesta.
Jožko, počuješ? Tvoja žena sa ku mne správa drzo!
Podľa mňa len vraví, ako sa veci majú! Hneď ako ste sa dozvedeli o mojom dedičstve, vtrhli ste sem. Načo? spýtala sa Milica.
No aby som to povedala Jožkovi!
Už ste povedali. Čo teraz?
Požadovať, aby si peniaze netajila a dala ich do rodinného rozpočtu!
Veď aj idú do rodiny! Ale len na to, čo ja a moje deti potrebujeme. Nie na Jozefove auto alebo na opravu vašej chalupy!
Mali by sme posediačky rozhodnúť, na čo peniaze dáme, navrhla svokra.
Myslíte, že v štyridsiatich šiestich rokoch nedokážem s peniazmi naložiť sama? odvrkla Milica.
Treba myslieť aj na iných! zvýšila hlas Antonína.
Na koho? Na vás? Teraz už viete, prečo som dedičstvo nikomu nevytrubovala! Aby som mohla šetriť výlučne na svoje deti, prípadne na seba!
A budeš všetko míňať sama? spýtala sa svokra.
Sama.
A mužovi nič? spýtala sa Antonína.
Dám, keď uznám za vhodné. Veď som vám povedala všetko pôjde len na moju rodinu.
A ja do rodiny nepatrím? prekvapene vyhrkla svokra.
Pani Kováčová, moja rodina som ja, môj muž a naše deti. Zvyšok sú len príbuzní, uzavrela Milica.
A tak sa Antoníne Kováčovej nepodarilo z Milice nič vydolovať. Ale nevzdala sa a pod rôznymi zámienkami sa ešte často snažila, ako sama vravela, dostať svoj spravodlivý podiel.
Na Milicu však svokrine triky nefungovali. Trafila kosa na kameň! Ako sa u nás hovorí kam sadla, tam aj vstala.
