Som presvedčená, že vôbec nemáme povinnosť starať sa o švagra a jeho rodinu ani im zabezpečiť prenájom bytu. Hneď na začiatku vám chcem povedať, že trojizbový byt, v ktorom bývame, je môj kúpila som ho ešte pred svadbou v hroznom stave. Môžete si predstaviť, ako to tam vyzeralo vchodové dvere boli len opreté o zárubňu. No hlavné bolo, že cena sa mi páčila, a všetko ostatné som postupne opravila. Ale o tom som nechcela hovoriť.
Keď som spoznala svojho manžela, už som mala opravené dve izby a dokonca som kúpila nejaký nábytok. Byt bol už celkom útulný.
Môj manžel, Miroslav, bol sympatický a čestný človek, býval v prenajatom byte. Pár mesiacov po tom, čo sme sa zoznámili, sa ku mne nasťahoval. Po svadbe sme jednu izbu zariadili pre deti najprv sa mi narodil synček a neskôr dcérka.
Všetko bolo ideálne, kým jednu chladnú jesennú noc neroztrhla našu rodinnú idylu svokra. Prišla v ten deň s kuframi a uplakanou tvárou.
Môžem u vás na čas zostať? Syn si priviedol frajerku do môjho bytu. Dúfam, že im to vyjde a raz sa zoberú. Určite tu nebudem dlho, pomôžem vám, postrážim deti, navarím, zoberiem ich zo škôlky a školy. Nemám už nikoho, len vás!
Plač ju zlomil a pustila som ju dnu. Dala som jej najväčšiu izbu. Svokrinia už dávno bola na dôchodku, deťom sa venovala tak, ako sľúbila, ale domov sa nevracala. Jej mladší syn, Peter, si zriadil vlastný život v jej garsónke býval tam s mladou manželkou a dvoma deťmi. Jedno mali spoločné a druhé priviedla manželka do ich manželstva.
Pred rokmi sa Peter oženil so stredoškoláčkou hneď po maturite. Moji svokrovci vtedy predali byt, za peniaze kúpili sebe garsónku a mladomanželom dvojizbový byt. Potom svokor ochorel a krátko na to zomrel.
Peter a jeho prvá žena mali dve deti, po rozvode nechal byt rodine. Teraz tam býva bývalá manželka, jej nový muž a tri deti. Po rozchode sa Peter presťahoval k mame a povedal jej: Mama, ostanem chvíľu pri tebe. Som opäť slobodný muž, mám tisíc plánov! Nejako to zvládnem, nájdem si byt. Lenže veci sa nevyvíjali podľa predstáv. O pár mesiacov si priviedol k mame aj novú priateľku.
Svokra k nám potom každý víkend nosila deti z prvého aj druhého manželstva poriadny chaos.
Po roku som svokre povedala, že by si mala riešiť svoje bývanie. Znova sa rozplakala a bola úplne na dne.
Musela som ísť za Petrom a povedať mu, že už je čas opustiť mamin byt. Ale on sa vzoprel, tvrdil, že má deti, nízky plat a nedokáže platiť nájom. Čo mám v takejto situácii robiť?
Moje vzťahy so svokrou sa v posledných mesiacoch veľmi zhoršili. Už sa mi ani nechcelo vracať po práci domov. Rozhodla som sa prehovoriť s Mirom, že ak neporieši bývanie pre svoju mamu, požiadam o rozvod.
Moje slová Mira šokovali. Nevedel, kam by vlastne mal svoju mamy umiestniť, veď predsa ju na ulicu nevyhodí.
Povedala som, že môže ísť do podnájmu, my máme nato financie. Ale svokra rozhodne odmietla bývať v prenajatom byte a navrhla, že by sme mali prenajať dvojizbový byt pre Petra aj s rodinou, a ona by sa vrátila domov.
To som už pokladala za maximálnu drzosť a povedala som, že ak svokra do týždňa neodíde, jednoducho jej vyhodím veci pred dvere. Aké mám vôbec iné možnosti?
Nemyslím si, že sme povinní živiť Petrovú rodinu, nieto im ešte platiť bývanie!
