Nevesta na prenájom – Svadba sa ruší! – šokovala rodičov pri večeri Polina. Mama sa takmer zadusila, keď počula túto správu od dcéry. – Poli, zbláznila si sa? Máš kúpené svadobné šaty, prstienky, objednanú reštauráciu… Tvoj Dimi čaká na túto svadbu ako na spasenie… Polina, povedz, že si len robíš srandu! – začala sa obávať mama. – Nie, mami, nežartujem. S Floydom čoskoro odchádzame do Londýna. Je to vážne, – ukončila rozhovor Polina. – Londýn? Ale veď tam je všetko cudzie a neznáme. Iní ľudia, iná krajina. Stratíš sa tam! Spamätaj sa, dcérka! Ten Floyd ti zamotal hlavu! Určite je ženatý! Možno má kopu detí! Je o dvadsať rokov starší! Tvoj Dimi ťa úprimne miluje! Je nám s otcom ako syn! Nezraňuj skutočnú lásku. Za všetko sa raz platí! – prosila ustarostená mama. – Nič sa neboj, budem niesť následky. Neľakám sa, – bola Polina rozhodná. …Po pár týždňoch Polina a Floyd vycestovali do Anglicka. Polina snívala už odmalička aspoň nachvíľu spoznať, ako žijú ľudia v iných krajinách. Naučila sa plynulo po francúzsky aj anglicky, teraz študovala španielčinu. Pracovala po škole v cestovnej kancelárii ako prekladateľka. A práve tam stretla Floyda. Mala ho sprevádzať na rôznych akciách. Floyd si ju okamžite všimol… Polina bola príjemná, milá, pekná a hlavne – mladá! Mala dvadsaťtri, Floyd štyridsaťšesť. Najprv brala jeho dvorenie s nadhľadom. Ani netušila, že čoskoro jej navrhne sobáš. Dokonca už po týždni známosti! Polina však neprezradila, že ju o pár týždňov čakala svadba s milovaným Dimirom. Nevedela, čo robiť. Veď šanca vydať sa za cudzinča nie je pre každé dievča! Nemohla ju zahodiť! Aj keď k Floydovi nič necítila – očakávala nový život plný radosti, nových zážitkov a dobrodružstva. Samozrejme, bude vďačná svojmu novému mužovi. Dimi určite zabudne, je predsa ešte mladý a svoj osud si nájde. Takto uvažovala Polina pred cestou do neznáma. Dimiho o všetkom informovala cez telefón. Nerozumel zmeneným okolnostiam, ale poprial jej šťastné manželstvo. Potom sa ponoril do dlhého a bolestného smútku… …Floyd a Polina pristáli v Londýne. Dievča žiarilo šťastím. Neverila vlastným očiam – naozaj sa jej splnili sny? Chcela objať celý svet. Ako si však udržať šťastie? …Floyd previedol Polinu do obrovského domu. Privítala ich Floydova rodina – dvaja dospelí synovia, Hale a Evan (neskôr sa Polina stane manželkou Evana a bude v manželstve veľmi šťastná). O chvíľu prišla z izby aj Floydova bývalá žena, Lenora – krásna a udržiavaná dáma. Nahnevane vykríkla: – Zbláznil si sa, Flo? (doma tak volali Floyda). Kto je táto slečna? Odkiaľ si ju sem privliekol? Chce tu s nami bývať?! – zanášala sa krikom. – Áno, bude tu bývať. Je to môj dom a Polina sa čoskoro stane mojou ženou. Prosím ťa, neubližuj jej, Lenora, – Floyd sa ospravedlňoval. Polinu upútala napätá atmosféra. Rodina, hoci rozpadnutá, žila stále spolu v jednom krásnom dome. Lenora mala všetkých pod kontrolou. Polinu však v duši aj v srdci očaril …Evan. To nebol Dimi so svojimi smútkami a ospravedlneniami na kolenách. Bola to skutočná, čistá, večná láska… Mladsí Floydov syn mal dvadsaťštyri. Evan bol celý po mame – krásavec. Okamžite si všimol neznámu dievčinu, ktorú otec doviezol nevedno odkiaľ. Medzi mladými preskočilo niečo nevysvetliteľné a bolestne vzrušujúce. Duše sa rozochveli. Chceli sa spoločne vrhnúť do priepasti nevypovedaných citov. …Floyd povedal Poline, že so svadbou ešte musia počkať. Nevysvetlil prečo. Polina súhlasila bez odporu – nechcela sa vrátiť domov. Dostala vlastnú izbu (dom bol veľký). S Floydom mala priateľské, ničím nezaťažované vzťahy. Lenora ju úplne ignorovala. …Prešli tri mesiace. Medzitým sa Polina zblížila s Evanom. On jej poodhalil rodinné tajomstvá – Floyd miluje bývalú ženu Lenoru a ona jeho. Po rozvode sa však neudobrili. Floyd sa rozhodol Lenoru vyprovokovať a priviedol do domu mladú snúbenicu. Ako „nevesta na prenájom“. A keď sa bývalí zmieria, Polinu vyprevadia domov s darčekmi. Keď to Polina počula, rozosmiala sa cez slzy: – Tak ja som bola len nevesta na prenájom! Sama som pred časom utiekla svojmu ženíchovi. Evan, čo teraz? – Poli, ja bez teba nevydržím! – vyznal sa Evan. – Aj ja! Už som myslela, že sa nikdy neodvážiš priznať! – uľavilo sa Poline. – Ako som sa mohol priznať, keď si bola snúbenica môjho otca? Nevedel som o otcových „hrách“. Hale mi to povedal a ja som sa potešil – dievčina, do ktorej som sa zamiloval, bola zrazu voľná! Polina, vydala by si sa vôbec za môjho otca? – Ach, Vanko (tak nazývala Evana)! Hneď ako som ťa prvýkrát uvidela… všetky plány sa zmenili! Určite by som mu povedala nie! – usmiala sa Polina. Objali sa ako dávni známi. Polina odpustila Floydovi aj Lenore. Čo len človek nevydrží pre lásku… Aj v tejto zamotanej histórii bol šťastný koniec – Polina našla Evana! Boh jej poslal druhú polovičku na druhej strane sveta! Za šťastím človek uteká, a ono leží rovno pri ňom. Evan a Polina sa čoskoro zosobášili. Evan sa bál, aby Polina neutiekla späť na Slovensko. Preto nečakali ani s rodinou. Polina mu porodila syna. O dva roky dcéru. Evan zalieval Polinu láskou a starostlivosťou. V ich dome bývalo šťastie. Mimochodom, aj Floyd s Lenorou si už vyriešili svoje. Odteraz boli opatrnejší a nežnejší – viac už nechceli podobné „hry.“ S radosťou sa starali o vnúčatá. …Jedného dňa Polina dostala od mamy starostlivý list – prosila dcéru, aby prišla na návštevu. Polina sa začala pripravovať na dlhú cestu. Deti nechala doma – boli ešte malé. Opustila ich u babky Lenory. Ponáhľala sa domov k mame. Cítila, že niečo nie je v poriadku. Mama ju vítala v slzách a hneď od dverí spustila: – Och, Polina! Ten tvoj Dimi zahynul! A svoju ženu zobral so sebou! Na motorke sa zabili. Zanechali po sebe sirotu. Dievčatko má len tri roky. Smola! Vieš, Polinka, Dimi na teba nikdy nezabudol. Stále ťa miloval. Len čo si odišla, našiel si náhradu. Nechcel trpieť. Priviezol si z tichej dediny takú chuderu. Bola akoby si tiahla smolu za sebou. Ale Dimiho poslúchala, možno ho aj mala rada. Hneď mu porodila dievča. Volali ju Polina. Je veľmi šikovná! V koho – neviem. Škoda malého dievčatka. Teraz detský domov alebo ústav. Kamže inam? A, čo je najhoršie, pred smrťou ešte Dimi prišiel a povedal mi: „Chcem dať Polinke darček, aby na mňa nikdy nezabudla!“ A smrť mu už stála za chrbtom… Pomáhal nám v domácnosti, keď nebol napitý. Zdalo sa, že život mu uniká pomedzi prsty. Ty si si v tej Anglii žila svoj život… Nestihol ten darček… – mama si zotierala slzy do zástery. Polina si všetko pozorne vypočula, potom pevne povedala: – Stihol, mamka. My s manželom jeho Polinku adoptujeme. Takýto darček od Dimiho si vezmeme domov… Evan ma určite podporí. Za všetko v živote musíme niesť zodpovednosť, vieš to… A teraz mi prosím priprav niečo pod zub! Som unavená a hladná z cesty. Najradšej by som si dala kyslé jabĺčko alebo zaváranú uhorku. Veď vieš, budúce maminy musia jesť za dvoch! – záhadne žmurkla Polina na mamu…

NEVESTA NA PRENÁJOM

Svadba sa ruší! zaskočila pri večeri rodičov Paulína.

Mama sa takmer zadusila, keď počula túto nečakanú novinu.

Paulínka! Si pri zmysloch? Máme kúpené šaty, prstienky, objednanú reštauráciu… Tvoj Dominik túto svadbu očakáva, akoby ho mala zachrániť! Paulka, povedz, že len vtipkuješ, znepokojila sa mama.

Nie, mami, nevtipkujem. S Florom onedlho odchádzame do Londýna. Myslím to vážne, uzavrela Paulína.

Ach… Aký Londýn? Všetko tam je cudzie a neznáme. Iní ľudia, iná krajina. Zmizneš tam a ani cent neurobíš! Spamätaj sa, dieťa moje! Ten Flor ti poplietol hlavu! Určite je ženatý, možno detí má celé kŕdeľ! Veď je už pomaly dôchodca! Tvoj Dominik ťa tak ľúbi! Je pre nás ako vlastný! Nezranuj lásku, za všetko sa raz platí, presviedčala zúfalá mama.

Neboj sa, zodpoviem sa za všetko. Nebojím sa, Paulína zostala pevná.

O pár týždňov Paulína s Florom vyrazili do Anglicka.

Paulína od malička snívala aspoň nazrieť do sveta iných ľudí. Vyštudovala francúzštinu, angličtinu ovládala perfektne. Pustila sa i do španielčiny nikdy nevieš, kam ťa osud zaveje. Po univerzite robila v cestovnej kancelárii ako sprievodkyňa. Práve tam spoznala Flora. Mala za úlohu postarať sa o zahraničného klienta na viacerých akciách. Flor si ju rýchlo všimol.

Paulína bola spoločenská, vždy s úsmevom a sympatická. Najviac však vábila jej mladosť! Paulína mala dvadsaťtri, Flor štyridsaťšesť. Najprv brala jeho dvorenie s nadhľadom, neverila, že jej skutočne ponúkne sobáš. Až na siedmy deň známosti! Paulína Florovi zamlčala, že sa čoskoro vydáva za svoju lásku, Dominika.

Dievča bolo v rozpakoch. Čo robiť? Príležitosť vydať sa za cudzinaca sa neobjaví každý deň! Nemožno ju prepásť! Možno k Florovi necíti lásku, ale získava nový život, plný radostí, prekvapení a dobrodružstva! Určite mu bude vďačná. Vari mu to pri mladej žienke nebude stačiť? Dominik, pravdaže, utrpí, no čas všetko zahojí. Zabudne na Paulínu, je mladý, nájde si svoje šťastie.

Takto uvažovala Paulína pred cestou do neznáma.

Po telefóne oznámila neuskutočnenému ženíchovi všetko narovinu. Dominik, celkom zmätený z nečakanej zrady, zaželal bývalej snúbenici šťastie a so zlomeným srdcom sa na čas utopil v alkohole.

Flor a Paulína dorazili do Londýna.

Dievčina sa dusila od radosti! Nemohla veriť vlastným očiam! Snu sa naplnili. Mala chuť objať celý svet. Ako však túto chvíľu šťastia udržať?

…Flor priviedol Paulínu do veľkého domu. Uvítala ich Florova rodina. Dvaja dospelí synovia Havel a Ewald. (Neskôr sa Paulína stala Ewaldovou ženou a v manželstve našla skutočné šťastie.) O chvíľku z izby vyšla Florova bývalá manželka Lenka. Pôsobilo to elegantne a zdržanlivo.

Lenka bola pobúrená.

Ty si sa zbláznil, Florko? (Takto Flórovi doma hovorila.) Kto je tato dievčina? Odkiaľ si ju privliekol? Myslíš, že tu s nami zostane bývať? hnevala sa Lenka.

Áno, bude tu bývať. Chcem ti pripomenúť, že toto je môj dom. Paulína bude mojou manželkou. Neublíž jej, Lenka, povedal Flor s istou dávkou prosenia.

Paulíne sa táto atmosféra vôbec nepozdávala. Onedlho pochopila napriek rozvodu tu všetci bývali pod jednou strechou. Dalo sa rýchlo spozorovať, že práve Lenka má v domácnosti posledné slovo. No v Paulíninej mysli i srdci sa už udomácnil …Ewald. Nebol to Dominik, ktorý sa po opiciach ospravedlňoval so slzami v očiach. Toto bolo čosi úplne iné. Univerzálna láska. Čistá, nehynúca

Florov mladší syn mal dvadsaťštyri. Ewald sa podobal na matku pohľadný a príťažlivý. Hneď si všimol krásnu neznámu, ktorú otec priviedol ktovie odkiaľ. Medzi nimi preskočilo čosi neviditeľné a vzrušujúce. Ich duše sa roztrasili. Chceli spolu padnúť do priepasti neprežitých citov.

…Flor oznámil Paulíne, že so svadbou budú musieť počkať. Prečo, nevysvetlil.

Paulína privolila bez odporu. Návrat na Slovensko neplánovala.

Dostala útulnú izbičku (dom to umožňoval). Vzťah s Florom bol milý, ale nevinný. Lenka si Paulínu nevšímala, jednoducho ju ignorovala.

Prešli tri mesiace. Za ten čas sa Paulína s Ewaldom lepšie spoznala. Práve on jej otvoril oči ohľadom rodinných záležitostí.

Vysvetlil jej, že Flor stále miluje Lenku a ona jeho tiež. Ale veľká hádka ich kedysi rozdelila. Čas plynul, ale k zmiereniu neprišlo. Tak sa Flor rozhodol Lenku trochu popichnúť veriac, že bývalá manželka cúvne. Našiel si mladučkú “snúbenicu”, s ktorou predstieral zásnuby. Tým bol preňho ideálny Paulínin príchod.

A hneď, ako sa exmanželia uzmieria, Paulíne vybavia cestu späť na Slovensko, len s menším darčekom.

Po tejto spovedi Paulína vybuchla smiechom.

Nuž, takto sa to má! Nakoniec som sa stala nevestou na prenájom! Sama som utiekla pred sobášom. Ewaldko, čo teraz?

Paulka, bez teba nemôžem byť! vyznal sa Ewald.

Ani ja bez teba. Bála som sa, že to nepovieš, ozrejmila Paulína.

Ako by som sa mohol priznať, keď si bola otcovou snúbenicou? O maminej hre mi povedal Havel. Keď som sa dozvedel pravdu, bol som nesmierne šťastný dievča, ktoré ľúbim, je voľné!

A Paulína, išla by si si vôbec Flóra vziať?

Ach, Ewinko! Od prvej chvíle, čo som ťa videla, všetky moje plány sa zmenili. Určite by som tvojmu otcovi povedala nie, usmiala sa Paulína.

Mladí sa objali ako najbližší.

Paulína odpustila Florovi aj Lenke. Veď kto pre lásku niečo neurobí… Na ceste za šťastím si človek neraz aj koleno odrie… Milenci sa sem-tam pohádajú, no napokon sa zas usmejú. Napriek všetkým komplikáciám priniesol ten príbeh niečo dobré. Paulína stretla Ewina! Niekto hore jej našiel druhú polovičku až na opačnom konci sveta.

Človek naháňa šťastie, no ono často leží rovno pri jeho nohách. Ewald a Paulína sa čoskoro zobrali.

Ewald sa bál, že Paulína utečie naspäť domov, a tak sa rozhodli pre deti. Najprv sa im narodil synček, o dva roky dcérka. Ewald Paulínu obklopil láskou. V ich dome žilo šťastie.

Flor a Lenka medzičasom zmúdrelí a našli k sebe späť cestu, veď každá krivda má svoj koniec. Teraz sa k sebe správali šetrnejšie, aby sa už nikdy nevrátili k podobným šarádam. S radosťou sa starali o vnúčatká.

Raz prišiel Paulíne od mamy znepokojený list: prosím, príď na návštevu.

Paulína sa začala chystať na cestu domov. Deti nechala u babky Lenky boli príliš malé na takú cestu.

Paulínka sa ponáhľala domov. Niečo tušila. Mama ju vítala so slzami a už od dverí zvolala:

Ach Paulínka! Dominik tvoj zahynul! A ženu so sebou vzal! Rozbili sa na motorke. Zanechal dcérku sirotu. Tri rôčky má. Dokopy bieda!

Vieš, Dominik na teba nikdy nezabudol. Stále ťa miloval. Po tvojom odchode si rýchlo našiel náhradu, nechcel trpieť. Priviedol si z dediny čudnú stvoru. Bola nešťastná, vyzerala biedne, ale Dominikovi bola oddaná a asi ho mala rada. Dieťa s ním mala hneď. Dcérka je krásna! Paulínkou ju nazvali. Šikovníčka. V koho len, netuším. Jej je škoda. Veď ju čaká detský domov alebo ústav. Čo s ňou? Najhoršie, že tesne pred smrťou prišiel Dominik za mnou vraj chce dať tvojej malej Paulínke darček, aby naňho nikdy nezabudla! A smrť už stála za dverami… Dominik nám pomáhal na gazdovstve, aj keď bol často pod parou. No žil… Ty si bola v cudzine…

Nestihol… utierala si mama slzy zásterou.

Paulína mama vypočula, premyslela si všetko a pevne povedala:

Stihol, mami. Paulínku s Ewom adoptujeme. Takýto darček od Dominika prijmeme…

Ewald bude súhlasiť, viem to. Za všetko sa v živote platí, mamka, vieš to…

A teraz prosím, daj mi niečo pod zub. Cesta bola dlhá a som hladná. Najradšej by som si dala kyslé jabĺčko alebo nakladanú uhorku. Budúce mamy predsa musia jesť za dvoch! šibalsky na mamu žmurkla Paulína

A práve v tej chvíli si Paulína uvedomila, že šťastná rodina nie je otázka miesta, krajiny ani peňazí šťastie je, keď človek skutočne miluje, prijíma a navzájom sa chráni. Lebo skutočné poklady máme často priamo pred očami, len ich musíme chcieť vidieť.