Vieš čo, musím sa ti vyrozprávať o jednej veci, ktorá sa nám doma odohrala. Odkedy sme s manželom začali spoločný život, pracovali sme ako včielky bez oddychu. Naším najväčším cieľom bolo vždy zabezpečiť našim deťom všetko, čo potrebujú, aby ničím netrpeli. Preto, hneď po narodení našej dcéry, si manžel zobral ešte jednu prácu navyše, len aby sme to všetko zvládli. Snažili sme sa vychovávať dcérku tak, aby bola slušnou a vnímavou osobou.
Roky leteli ako voda. Ani sme sa nenazdali a z nášho dievčatka bola slečna. Stala sa z nej ozajstná kráska, nemala núdzu o nápadníkov. Neskôr sme si všimli, že je taká opatrná, trochu zasnená. Chvíľu nám trvalo, kým sme zistili, že je zamilovaná. A vieš, boli sme s manželom dokonca radi a poprosili sme ju, nech nám priateľa predstaví. Hádali sme, kto je ten šťastlivec, čo si získal jej srdce. Sľúbila, že určite príde aj s ním.
Nedávno nám oznámila, že ho chystá priviesť k nám domov. Celý deň som stála v kuchyni, varila a piekla ako o dušu bolo tam haluškami, rezňami aj koláčmi, všetko čo má rada. Manžel celý byt povysával, leštil, všetko pripravené. Naozaj sme sa tešili a boli napätí, aké to bude. Naša dcéra bola ako vymenená, šťastná, len žiarila. Smiala sa, ako keby chodila miesto chôdze tri stopy nad zemou. Keď som ju sledovala s manželom, boli sme natešení aj za ňu zdalo sa, že je všetko tak, ako má byť.
A keď prišiel jej priateľ, vieš, urobil na mňa dobrý dojem. Bol slušný, vtipný, zahovoril sa hneď, rozprával sa s nami úplne prirodzene. Pozvali sme ich k stolu, spravili si pekný večer. Ale celou večerou ma kúsal jeden pocit mala som pocit, že som jeho tvár už niekde videla. Vŕtalo mi to hlavou, ale nemohla som si spomenúť. Smiali sme sa spolu, reč nestála, všetko klapalo.
No keď odišli, rozsvietilo sa mi. Spomenula som si, že som ho videla na fotke v ozname na internete. On a ešte jeden chlap boli hľadaní za podvody polícia vyzývala, aby ich niekto nahlásil. Zmocnila sa ma panika, hneď som to povedala manželovi a dcére. Dcéra sa hneď rozplakala, obviňovala ma, že som si všetko vymyslela naschvál.
Ale to nebola pravda. Jediné, o čo mi šlo, bolo upozorniť ju, že by mohala byť v problémoch. Záležalo nám na tom, s kým plánuje stráviť život veď je to naše dieťa! No ona si zbalila veci a bez slova odišla z domu.
Už je to mesiac, čo sa nám neozvala. Nezdvíha telefón, neodpovedá na správy. Srdce mi krváca, stále sa trápim, či som predsa len neurobila chybu, či nie je ten jej priateľ celkom normálny chalan… Fakt neviem, čo je správne.
