Hneď, ako Lenka prekročila prah nášho domu, hneď sme ju zhnusili.
Zakrútená, vysoká, chudá ako breza.
Tričko mala jednoduché, no ruky sa od mamičkiných výrazne líšili prsty kratšie a tlustejšie, držala ich pevne, akoby ich zamyšľala. No nohy boli štíhlejšie, a chodidlá dlhšie.
Sedel som so svojím bratom Vladkom, ktorý mal sedem rokov, ja som mal deväť, a vrhali sme na ňu ostré slová.
Dlhá Míla, sme ju tak nazývali, je to kilometrový úsek, nie len nejaká Milka!
Otec si všimol naše pohoršenie a zamrúcal: Správajte sa slušne! Čo ste za nedôstojných?
A zostane s nami dlho? spýtal sa Vladko s nádejou v hlase. Bolo mu dovolené také povedať, bol ešte chlapčenský.
Navždy, odpovedal otec.
Počuli sme, ako sa otca hlas začal znepríjemňovať. Keby sa rozčúril, nebolo by nám dobre, radšej sme ho neprovokovali.
O hodinu neskôr sa Lenka chystala odísť domov. Obliekla si topánky a keď sa práve vydávala von, Vladko sa snažil jej podkopnúť. Lenka takmer spadla do schodiska.
Otec sa zarazil: Čo sa stalo?
Zdržala som sa o iné topánky, povedala Lenka, nepozerajúc sa na Vladka.
Všetko si poriadne upravím, s odhodlaním sľúbil otec.
A tak sme pochopili on ju miluje. Nedokázali sme ho zo života vyhodiť, nech sme sa snažili akokoľvek.
Raz, keď Lenka bola u nás doma bez otca, na ďalšiu svoju otravnú výstřihnutosť povedala nám rovnomerným hlasom:
Vaša mama zomrela. Bohužiaľ sa tak stáva. Sedí teraz na nebi a všetko vidí. Myslím, že sa jej nepáči vaše správanie. Vie, že to robíte preto, lebo ste zlí. Chrániť jej pamiatku takto nie je správne.
Zareagovali sme:
Vladko, Juro, ste dobré deti! Prečo tak strážiť spomienku na mamu? Dobré skutky a činy robia človeka dobrým. Nemôžem uveriť, že ste takí ostrí, ako ježkovia!
Postupne nás takými rozhovormi Lenka odradila od ďalších zlomých čín.
Jedného dňa som jej pomohol rozložiť potraviny z obchodu. Lenka, si úžasná! pochválila ma a pošimrávala ma po chrbte. Áno, prsty neboli mamičkino, ale přesto to bolo príjemné
Vladko zavrátila.
Umyté šálky som položil na policu. Lenka ich pochválila. Neskôr večer hrdinsky rozprávala otcovi, akí sme pomocní, a on sa usmial.
Jej cudzie správanie nás dlho nedovolilo odpočívať. Chceli sme ju nechať vstúpiť do sŕdc, ale nevedeli sme, ako.
Rokom neskôr sme už zabudli, ako sme žili bez nej. Po jednej nepríjemnej udalosti sme sa do Lenky úplne zamilovali, tak ako náš otec.
Pre Vladka v siedmej triede nebolo ľahko. Jeden drsnejší chlap Janko Hriš ho neustále obťažoval. Bol rovnakej výšky, len drzší. Snažil sa ho prekonať, lebo si to tak vyžiadal. Rodina Hrišových bola pevná, Janko cítil otcovskú ochranu. Otec mu otvorene hovoril: Si muž, útoč na všetkých. Nečakaj, kým ťa zmrštia. Preto si Janko vybral Vladka za pohodlnú obeť.
Janko prišiel domov a nič mi, jeho sestre, nepovedal. Čakal, kým sa veci samy usporiadajú. Ale takéto veci sa nikdy samy nevyrovnajú. Narážky a urážky pramenia z beztrestia obete.
Hriš už otvorene bil Vladka. Ktorýkoľvek okoloidúci mu dával úder do ramena. Dokázal som z Vladka vytrhnúť tieto informácie po veľkej snahe, keď som si všimol modré škvrny na ramenách. Veril, že muži nesmú prenášať svoje problémy na sestry, ani na staršie.
Netušili sme, že pod dverou stála Lenka a starostlivo počúvala náš rozhovor.
Vladko ma prosil, aby som otca neinformoval, lebo by to bolo horšie. Žiadal, aby som nešla hneď poškriabať Jankovi tvár chcel som ho pre brata zabiť! Otcovi otvoriť oči na túto vec bolo neprípustné. Mohol by sa spojiť s otcom Hrišových a čoskoro by sme skončili za väznicou
Zajtra bol piatok.
Lenka sa pod zámienkou nákupu vydala s nami do školy a v tajnosti požiadala, aby som ukázala Hrišovovi. Ukázala som ho a nechala ho, aby vedel, aký som blázon!
A potom to bolo divoké. Začala hodina slovenčiny.
Lenka vstúpila do triedy s upraveným účesom a manikúrou, láskavým hlasom požiadala Janka Hriša, aby opustil učebň, pretože má k nemu záležitosť.
Učiteľka súhlasila, nič nepodozrela. Chlapík pokojne odišiel, považujúc Lenkou novú organizátorku. Hriš mal priniesť celému triedu kvetiny na výzdobu pre hrdinov.
Lenka ho chytila za hrudník, odtrhla zo země a šepkla:
Čo chceš odo mňa?
Odkoéhého syna? zmätený odpovedal.
Od Vladimíra Rybárika!!
Nič
A ja chcem, aby si nič nerobil! Ak ma ešte raz dotkneš, priblížiš sa k nemu alebo na neho pohľadne, zasiahnu ťa, zkur!
Teta, pustite ma, zakričal Hriš. Už to nebudem!
Choď preč! povedala Lenka pevne. A keby si čokoľvek povedal o mne, pošlem tvojho otca do väzenia za výchovu maloletého zločinca! Rozpráš to učiteľke, že som tvoja susedka, kľúč som chcel požičať! A po vyučovaní sa ospravedlníš Vladkovi! Ja sa o to postarám
Hriš rýchlo odišiel do učebne a upravil svoju uniformu. Žiadal o susedku.
Od toho dňa Hriš na Vladka nepozeral, dokázal sa vyhýbať a v ten istý deň sa úprimne ospravedlnil stručne, ale s iskrou pohybu.
Otca nehovorte, prosí Lenka, ale my sme to nedokázali všetko sme mu povedali. Bol nadšený.
V určitom momente nás Lenka nasmerovala na pravú cestu. V šesnásť rokoch som sa zamiloval do hlúpej lásky, kde hormóny zahmlili rozum a túžba po zakázanom bola neodolateľná.
Hanba spomínať! No poviem: nadviazal som vzťah s nezamestnaným, večne opitým pianistom, ani si neuvedomujúc, že je to zjavné. Pletl mi slová o tom, že som jeho múza, a ja sa topila v jeho rukách ako vo vosku. To bol prvý kontakt s mužom.
Matka jedného dňa navštívila toho pianistu a spýtala sa dvoch otázok: Zvládne to niekedy prestať piť a na čom budeme žiť?
Keď mal plán na život, sľúbil zvážiť rozvoj nášho vzťahu samozrejme, ak pianista prevezme moje zabezpečenie. Jedna stará garážová izba nestačila na vážne úmysly.
On bol o päť rokov mladší ako Lenka a ja som bola o dvadsaťpäť rokov staršia. Nezdržala sa s ním s úctou. Odpovede pianistu tu neuvádzam, ale hanba pred matkou ma nikdy neodíde. Najmä keď povedala: Myslela som, že si múdrejšia.
Tak skončila moja milostná kapitola špinavo a nepôsobivo. Väzenie nás nečakalo, ani u pianistu, ani u otca. Lenka včas zasiahla
Už uplynulo mnoho rokov. S Vladkom máme rodinu, kde hlavné hodnoty sú láska, úcta a starostlivosť o blízkych, keď sa mýlia alebo blúdia. Všetko nám vštípila Lenka.
Žiadna žena by pre nás s bratom nerobila viac, než Lenka. Otec je s ňou šťastný, starostlivo a milovaný.
Raz sa jej stala rodinná tragédia, o ktorej sme s Vladkom ani nevedeli. Otec nás o tom nepovedal.
Lenka si zamilovala nášho otca a odišla od svojho manžela. Mala predtým syna, ktorý zahynul v dôsledku manželovej viny. Nedokázala mu odpustiť.
Snažíme sa veriť, že sme Lenke uľahčili bolesť. Jej obrovská úloha v našom výchove nikdy nebola podcenovaná. Vždy sa okolo nej zhromažďuje naša rodina. Nevieme, aké papuče dať na jej nohy, len ju ceníme a chránime.
Pretože pravé matky, aj keď ich potláčajú cudzie nohy, nikdy netrčia pádom.
