Pred šiestimi rokmi sme si s manželom kúpili útulnú chatu neďaleko Banskej Štiavnice. Všetko sme opravovali vlastnými rukami, zorali záhradu, vysadili stromy i kríky. Snažili sme sa tam vychádzať aspoň na každý druhý víkend, keď to len trochu išlo.
Zeleninovú záhradu sme veľmi neriešili, zasadila som len pár riadkov uhoriek, rajčín, byliniek, cibule, cukiet a paprík. Všetko len skromne, len na chuť, aby bolo čerstvé na stôl.
Dom sme kúpili aj s malinovými a ríbezľovými kríkmi, dokonca tam rástli aj jahody. Neraz som nosila košík ovocia do práce a ponúkala kolegov. Samozrejme, každému to robilo radosť.
Tento rok k nám do firmy preložili pani menom Viera. Pôsobila veľmi milo, vždy slušná, usmievala sa. Práve vtedy som priniesla do kancelárie čerstvé jahody a dala som jej ochutnať.
Zjedla ich a začala chváliť, že chutnejšie jahody nejedla. Začala sa vypytovať, kde máme chatu, ako to tam vyzerá, a ja som jej, nič netušiac, všetko porozprávala.
O niekoľko dní mi Viera klopala na rameno a neváhala ma požiadať o kľúče od našej chaty. Vraj jej dcéra by tam rada prišla na pár týždňov s deťmi, aby si decká oddýchli na čerstvom vzduchu. Zdôvodnila, že už aj tak tam s mužom týždeň neprídeme a jej dcéra má materskú dovolenku, zíde sa jej pauza od bratislavského ruchu.
Samozrejme, odmietla som. Viera sa cítila dotknutá, no nenaliehala.
O pár týždňov za mnou prišla kolegyňa z iného oddelenia. Spýtala sa, ako sa najlepšie dostane na našu chatu. Zarazene som sa spýtala, čo sa deje.
Vysvitlo, že Viera pozvala ju i ďalších kolegov na oslavu svojich narodenín na našej chate. Vraj majú prísť každý sám, ona im len poskytne adresu.
Zostala som úplne šokovaná.
Postavila som sa pred Vieru a spýtala sa, čo to má znamenať.
Veď čo sa deje? povedala, tvárila sa nevinne. Veď to bude len na deň, len oslávim narodeniny s kamarátmi, nič sa nestane, nikto tam nebýva. Ty si snáď na to lakomá?
Nie, nie som lakomá. Je mi ľúto svojej práce, tých hodín úsilí na trávnikoch, záhonoch, okolo kríkov aj v dome.
Navyše, ani ma nepozvala, ani nedala vedieť, žiadnu prosbu či otázku.
Znova som odmietla. A opäť sa urazila.
Nech sa urazí. Roky nosím kolegom ovocie a nikdy nikto nebol k takému niečomu drzý ako ona.
