Už od začiatku som vnímala, že mladší brat môjho manžela, Štefan, nie je človek, s ktorým by som si rozumela. Čas mi dal za pravdu a dnes mi je ťažké vysvetliť manželovi, že jeho brat už dávno nie je dieťaťom a mal by začať niesť zodpovednosť za svoje činy. Štefan má už 26 rokov a je najvyšší čas, aby dozrel a stal sa samostatným.
Pamätám si, ako sa na ich rodinu znieslo nešťastie môj manžel prišiel o otca, keď mal len 14 rokov, a Štefan bol vtedy ešte len jedenásťročný chlapec. O tri roky neskôr stratili aj mamu pri nešťastí v lietadle. Všetko to zanechalo môjmu manželovi na pleciach starostlivosť o mladšieho brata. Musel nechať školu a starať sa o Štefana i domácnosť. Vtedy ukázal úžasnú silu a zodpovednosť, hoci bol ešte mladý. Štefan však, akoby s rokmi nadobudol pocit, že sa vždy nájde niekto, kto zaňho všetko vyrieši a že sa nemusí sám snažiť nájsť riešenie.
Keď som sa so Štefanom stretla prvýkrát, jeho správanie ma skutočne znepokojovalo. Zdalo sa mi, že je povýšenecký a nevďačný, pričom naplno využíval ochotu rodiny bez toho, aby niečo vracal späť. Jeho neustála prítomnosť v našom živote a neochota prevziať iniciatívu ma čoraz viac frustrovali. Hoci má 26 rokov, ani len nenaznačuje, žeby mal snahu hľadať si trvalé zamestnanie. Prácu striedal často a tak sa jeho situácia len zhoršovala.
Manžel sa neustále brata zastáva tvrdí mi, že Štefan si hľadá prácu a všetko sa čoskoro zlepší. No ja už dávno vidím, že skutočný záujem naozaj niečo zmeniť Štefan nemá. Táto situácia nás veľmi zaťažuje, keďže manžel svoju pozornosť delí medzi brata a nášho syna, ktorému sa tiež treba venovať.
Určite nechcem, aby naše manželstvo skrachovalo pre tento problém, ale neustála starosť o Štefana a jeho nezodpovednosť našu rodinu veľmi ťaží. Len dúfam, že manžel čoskoro pochopí, aký to má na všetkých nás vplyv, a nájde spôsob, ako túto situáciu vyriešiť aby sme všetci mohli kráčať do budúcnosti s pokojom a lepšou nádejou.
