Moja mama má teraz 73 rokov. Je to pomerne moderná žena, aj napriek úctyhodnému veku, a stále je aktívna. Štyridsať rokov prežila v šťastnom manželstve s naším otcom. Sme nesmierne vďační, že sme sa mohli narodiť do takejto rodiny.
Oco a mama sa veľmi milovali, takže keď mala mama 63 rokov a otec zomrel, len ťažko všetko zvládala. Podporovali sme ju, ako to len išlo, dokonca sme jej navrhovali, aby sa presťahovala k jednému z nás, ale ona stále odmietala. Hovorila, že tam má svojich priateľov a chce žiť v tom istom šťastnom byte, v akom žila s otcom.
Roky plynuli, a bolesť postupne slabla rozhovory o otcovi už mame neprinášali slzy do očí. Mohli sme pokojne sedieť za stolom, spomínať na šťastné a veselé chvíle. Mama vyzerala dokonca trochu mladšie.
Jedného dňa sme boli na návšteve u mamy, ja aj brat s našimi rodinami, a mama nám už vo dverách oznámila, že má doma muža svojho priateľa a že sa k nemu máme správať slušne. Prirodzene, dosť nás to prekvapilo. Predtým mama vždy tvrdila, že si žiadneho muža k sebe hľadať nebude.
Vravievala, že načo by mala v starobe starať o ďalšieho muža? Lepšie je žiť sama. Mužov vraj už nepotrebuje. A zrazu tu sedí jej priateľ pri stole. Chápeme, sme dospelí, čo znamená priateľstvo. Zdalo sa, že ide o niečo viac. Nevedeli sme, či máme mame niečo povedať, no táto situácia nám príliš nebola po chuti. Na druhej strane, je to zrelá žena, zažila toho v živote dosť. Je na nej, ako sa rozhodne, a či chce budovať vzťah, alebo nie. Určite ju budeme podporovať.
Sadli sme si za stôl, muž sa predstavil ako Eduard. Mal asi 60 rokov, tmavé husté vlasy, bol elegantne oblečený v drahom obleku. Na prvý pohľad pôsobil ako biznismen, no bol to dôchodca ako hocikto iný. Bol veľmi ukecaný, rád rozprával vtipy a veselé príbehy, ale najviac nám vadilo, že o sebe nič neprezrádzal, a keď sme sa pokúsili niečo dozvedieť, hneď zmenil tému. Skrátka nám nebol sympatický. Navyše sa stalo, že hneď pri prvom stretnutí požiadal môjho brata o peniaze. Všetko bolo okamžite jasné. Jasné nám, nie však mame.
Mama, so slzami v očiach, požiadala brata, aby mu požičal peniaze, a brat súhlasil. O dva dni nám však prišla správa. Zavolala Eduardova dcéra a oznámila nám, že jej otec je podvodník. Hľadá si osamelé ženy, oblbuje ich a žije na ich úkor. Akonáhle dôjdu peniaze, zmizne. Takto už podviedol desať žien. Okamžite som to povedal bratovi, ten sa mu pokúsil zavolať, ale Eduardov telefón bol vypnutý. Na adrese, kde mal bývať, žili úplne iní ľudia. Takto brat prišiel o peniaze, a mama mala zlomené srdce.
Táto skúsenosť nás naučila, že aj na sklonku života je potrebné dávať si pozor, komu dôverujeme. Súcit a osamelosť nemajú byť pozvánkou pre ľudí s nečistými úmyslami. Ale nikdy nie je neskoro opäť dôverovať ak už nie neznámemu človeku, tak aspoň vlastnej rodine, ktorá je vždy pripravená pomôcť.
