Ráno som si uvedomil, že zajtra má moja manželka narodeniny. Rozmýšľal som, čo jej dám, lebo naozaj verím, že mám najlepšiu manželku a zároveň výbornú matku našich detí. Dom je stále uprataný, jedlo neskutočne chutné a deti sú vždy pekne upravené a spokojné. Moja manželka, Zuzana, nezabúda ani na mňa; snaží sa mi čítať želania z očí. Spolu máme štyri deti, od šesť až po sedemnásť rokov. Je úžasné, ako sa jej darí mať s nimi dôverný vzťah, organizuje rodinné výlety, pripravuje krásne výrobky do škôlky, zapája sa do viacerých rodičovských združení, pomáha s úlohami, víta kamarátov našich detí a dokáže viesť dlhé rozhovory od srdca a popritom stíha upratať niekoľkonásobne viac než ostatní. Varí pre každého a vždy sa jej podarí pripraviť niečo výnimočné.
Zdá sa, že Zuzana je spokojná a šťastná a často o tom hovorí, lebo nie je zvyknutá sťažovať sa na život. Pamätám si, keď boli deti maličké, raz som sa jej pýtal, čo by si priala na narodeniny. Chvíľu premýšľala a potom povedala: Neviem… možno predsa viem. Jeden deň voľna! Len deň pre mňa! Chcem byť sama od rána do večera… Chcem spať, oddychovať, ležať vo vani… Ale vtedy sme to len zľahčili, smiali sme sa a nakoniec na to zabudli.
Bolo to prakticky nemožné deti boli malé, a kto by ich mal na starosti celý deň? Štyri deti, to je riadna sranda, ale aj drina! Zuzana si myslela, že to povedala len tak. Dal som jej vtedy sadu hrncov a rozhovor sa vytratil ako para nad hrncom. Teraz sú už naše deti celkom veľké, a ona nemá bábätká. Zuzana čoraz častejšie spomína, ako chce deti vychovať a vidieť, ako sa postavia na vlastné nohy, nájdu si svoju cestu a začnú žiť vlastný život. Zatiaľ však ešte stále všetko zvláda sama. Na tieto narodeniny som jej kúpil nádherné zlaté náušnice za 180 eur, okamžite si ich nasadila a bola šťastná.
Prichystala peknú slávnosť, pozvala blízkych a oslava bola veľká a veselá. Okolo jednej v noci som sa zobudil a uvedomil si, že Zuzana ešte nespí. Najskôr uložila všetky deti, potom sa vybrala do kuchyne umyť riad. Vyzerala veľmi unavene a vyčerpane. Ráno sa Zuzana zobudila do nezvyčajného ticha doma nebol nikto. Bolo to zvláštne; nie je zvyknutá na takú pokoj. V kuchyni našla lístok: Odlúčili sme sa do Žiliny k mojej mame, napísal som. Nechceli sme ťa zobudiť. Prídeme zajtra, tak nezabudni si poriadne oddýchnuť. O chvíľu zazvonil kuriér doniesol jej veľký kyticu kvetov.
Dnes som si uvedomil, že niekedy je najväčší dar pokoj a čas pre seba. Nemá cenu stále myslieť na materiálne veci, ale na to, čo druhý naozaj potrebuje. Moja manželka si zaslúži odpočinok a ja chcem, aby bola spokojná, pretože keď je spokojná ona, je šťastná celá rodina.
