Keď mala Ivana šesť rokov, zomrela mi manželka. Odvtedy už nič nebolo ako predtým. Na jej pohrebe som jej sľúbil, že sa o našu dcéru postarám a budem ju milovať za nás oboch až do konca svojich dní. Moja Ivanka vyrástla na múdru dievčinu. Pilne sa učila, doma mi pomáhala, varila skoro tak výborne ako jej mama reku, olizoval by si si prsty! Časom Ivana nastúpila na vysokú školu. Tam jej študijné výsledky síce trochu klesli, ale čo na tom, keď popri škole ešte pracovala a aj tak stíhala domáce povinnosti.
Neskôr Ivana spoznala Mareka a čoskoro mi ho predstavila. Pôsobil ako dobrý chalan a bol som naozaj šťastný, keď mi decká oznámili, že po svadbe zostanú bývať so mnou. No a práve po tej svadbe sa všetko začalo kaziť. Môj zať bol stále nevrlý, urážlivý a hádal sa so mnou…
Tak som, keď Ivana prišla s návrhom, že predáme náš dvojizbový domček a kúpime veľký byt v Bratislave, stanovil jednu podmienku: byt musí byť napísaný na moje meno. Zať, ako sa dalo čakať, rozkričal sa, že mu nedôverujem. Ale veď ja nemám čo skrývať! Povedal som im to na rovinu: Potrebujem istotu, že na staré kolená neskončím na ulici. Keď raz odídem, byt je už úplne váš a môžete si s ním robiť, čo chcete.
Moja dcéra s manželom si zbalili kufre, nazvali ma rôznymi menami a o dva dni sa presťahovali do mesta. Odvtedy Ivana na mňa akosi pozabudla, no v kútiku duše som dúfal, že ma raz pochopí a prestane sa hnevať. O pár mesiacov som mal narodeniny šesťdesiatku! Bol som si istý, že Ivanka mi pripraví prekvapenie, tak som vysmýčil celý dom, navaril Ivanine najobľúbenejšie jedlá, slávnostne sa obliekol a posadil k stolu. Celý deň som sedel, hľadel z okna a čakal, že sa otvoria bránka a Ivana sa zjaví. Čakal som ju do večera, potom som sa prezliekol do pyžama, šiel spať, jedlo nechal na stole, poplakal si, pošomral pred ženininou fotkou a zaspal som ani neviem ako. Na mňa sa Ivana tak nahnevala, že mi ani len nezavolala na narodeniny? Alebo sa jej niečo stalo? Veď predsa, moja Ivana by na svojho starého otca takto len tak nezabudla…
Upratal som celý dom, obliekol sa slávnostne, prestrel stôl, ale nikto neprišiel. No na dcéru a zaťa som čakal až do konca.
