Aj ja sám som vyrastal v detskom domove moji rodičia zomreli, nemal som žiadnych príbuzných a tak som bol umiestnený v detskom domove. Keď som mal osemnásť, hneď som si hľadal prácu. Na školu som peniaze nemal. Som pracovitý chlap a nikdy som sa nebál žiadnej roboty. Vtedy som stretol Roberta, zamilovali sme sa do seba a začali spolu bývať. Mali sme pekný vzťah, nehádali sme sa, vždy sme si pomáhali.
Lenže on nikdy nechcel, aby som bola jeho manželkou, no ja som veľmi túžil mať skutočnú rodinu, ktorú som nikdy nepoznal. Po štyroch rokoch spoločného života som zistil, že budeme mať dieťa. Sotva sa to Robert dozvedel, hneď zmizol. Zanechal mi len lístok, kde stálo, že ešte nechce deti a že jeho rodičia mi pošlú peniaze, aby som sa dieťaťa zbavil.
Áno, peniaze prišli, ale ja som vedel, že svoje dieťa nezabijem. Nech to už bude akokoľvek ťažké, vedel som, že sa postarám a budem bojovať.
Jedného dňa ma suseda videla s väčším bruchom a povedala mi:
Ale veď som ti vravela, že najskôr svadba a až potom bývať s chlapom. No čo teraz, čo? Budeš slobodná matka.
Bolo mi to veľmi nepríjemné a často mi to dávala najavo.
Potom to bolo naozaj ťažké keď som bol tehotný, musel som pracovať ešte viac než predtým. Dobré aspoň bolo, že pán riaditeľ mal pre mňa pochopenie a dokonca mi pridal niečo navyše k výplate. Ani vo sne by mi nenapadlo, že mi začnú pomáhať cudzí ľudia.
Raz večer zvonček pri dverách, otvorím a tam stojí pani s taškou. Ukázalo sa, že suseda poprosila ostatných, aby mi nejako pomohli každý priniesol, čo mohol. Mamičky mi nanosili oblečenie, hračky, všelijaké užitočné veci. Neskôr mi dokonca začali posielať peniaze starý pán, čo upratuje náš dvor, sa rozhodol pomáhať mne a dieťaťu z vlastného vrecka.
Nikdy by som nepovedal, že keď budem v tak veľkej núdzi, zachránia ma dobrí cudzí ľudia. Dokonca aj majiteľka bytu mi znížila nájomné. Vďaka pomoci mnohých dobrých ľudí som mohol dieťa donosiť, porodiť a neskôr vychovať. Môj syn vyrastal vlastne s celou našou bytovkou.
Po rokoch sa Robert ozýva, že by chcel vidieť syna. Svoj život si neupravil dokonca aj jeho mama a otec začali zrazu prejavovať záujem o vnuka. Neviem, či by som tomu mal dať šancu…
Dnes už viem, že rodina niekedy nie je o krvi, ale o dobrých ľuďoch, ktorí vám bez nároku na oplátku podajú pomocnú ruku.
