Prekvapenie od bývalého
Marek, počkaj! kričala Zuzana do otvoreného okna.
Chalan jej však už nepočul.
Sadol do svojho starého Peugeota a práve štartoval motor. To už Zuzana schmatla mobil a rozbehla sa ku dverám.
Keď letela dolu schodmi zo štvrtého poschodia, niekoľkokrát skúšala Mareka prezvoniť. Ani raz však nezdvihol.
Stále myslela len na jedno: Len nech to stihnem!
Šťastena pri nej stála. Keď vybehla von ako víchor, Marek ešte stále prehrieval motor.
Uvidel ju v tričku bez bundy, zarazene stiahol okno: Čo sa deje? Vyzeráš, akoby ti privialo dušu!
Máš máš tam pod autom
Zuzana ledva lapala dych, nevedela sa vykoktať. Urobila jedno kľakla na špinavý sneh a išla pod auto.
Bola jej úplne ukradnutá tá špina na nohaviciach aj mrazivý sneh pod kolenami.
Vyšla spod auta s vychudnutým, ošumelým kocúrom v náručí. Marek sa len nechápavo škrabal na brade.
Zuzi, ty čo vyvádzaš? Divadlo kvôli nejakému mačke? Veď ja už meškám do roboty.
Pod autom sedel. Z okna som ho zbadala. Báli sme sa, že ho prejdeš
Kocúr pod autom? ironicky sa Marek usmial. Veď predsa keby chcel žiť, ušiel by, nie?
Nemal by ani silu odísť pozri na neho! Zuzana sa pozrela Marekovi do očí.
No tak, Zuzi Záchranárka! Tak choď domov, daj si cukrík a hoď storku na Instagram. Ja fakt musím ísť.
Zuzana, stále s kocúrom v náručí, sa dívala za odchádzajúcim autom. Nevedela, kedy sa Marek tak zmenil. Dovtedy si jeho necitlivosť nevšímala.
Doma sa chvíľu pozerala na kocúra. Skoro ho zmohol mráz, hľadel na ňu slabo no v očiach mal niečo ako vďačnosť.
Rýchlo sa obliekla, hodila do kabelky peniaze a zavolala si taxík.
Kam ideme? spýtal sa taxikár, keď nastúpila.
Ako som vravela, prosím, čo najrýchlejšie do veterinárnej ambulancie.
Tak, ambulancia? Viem o jednej fakt dobrej, nevadí vám, že je trochu ďalej?
Chcem len tú najlepšiu, prikývla Zuzana.
Tam vás teda zaveziem. Tí tam uzdravujú zvieratá, aj z druhého sveta už vyťahovali.
Za pätnásť minút bola v čakárni. Ambulancia bola plná ľudí aj zvierat. Všetci tam mali svoje trápenia
S vaším sa čo stalo? spýtala sa starká so psíkom v náručí.
Neviem, iba som ho našla pod autom. Asi tam bola celú noc, odpovedala Zuzana.
V tresku? Veď sa predbiehni! My máme len preventívku, vy potrebujete viac
Zuzana neveriacky súhlasila a vzápätí už bola u veterinára.
Kým lekár vyšetroval kocúra, skoro ani nedýchala. Čakali aj na výsledky testov. Minúty sa vliekli.
Medzitým jej niekoľkokrát volal Marek. Nezdvíhala. Nemala silu na rozhovor s ním.
Slečna, obrátil sa na ňu vážne veterinár, našli ste kocúra vonku?
Áno, pod autom. Celú noc tam ozaj vydržal.
Má omrzliny, ale to horšie sú tie všetky choroby Liečba bude dlhá a nie lacná. Ste pripravená prevziať takúto zodpovednosť?
Cítila, čo ju čaká, ale na dlhú a drahú liečbu? S tým veru nerátala.
Pozrela kocúrovi do očí.
Ani neprosil, len sa díval tou svojou smutnou, vďačnou tváričkou. Akoby hovoril: Ak to vzdáš, ja to pochopím.
Som pripravená! Postarám sa o neho, aj celý život ak treba!
Výborne, usmial sa veterinár. Najskôr si ho tu necháme dva týždne, neskôr vysvetlím všetko ohľadom starostlivosti.
Ďakujem! Zuzana mala na krajíčku.
Ja ďakujem, že ešte žijú takí ľudia ako vy, povedal vážne doktor.
Zuzana pohladila kocúra, sľúbila mu, že sa vráti. A v tej chvíli z neho vymámila tiché miau.
Domov prišla až večer. Bola úplne hotová, jediné po čom túžila, bolo spať. No namiesto pokoja ju čakal Marek a zrejme dosť podráždený.
Zuzana! Kde si toľko bola? Volal som ťa aspoň desaťkrát! Aké divné správy my tu idú domov?!
Ospravedlňujem sa, mala som ťažký deň, a unavene zložila kabát, upratala jeho topánky, zase ledabolo hodené v predsieni.
Veď ty si mala dnes voľno! Čo si to podnikala, že si taká zničená?
Bola som s kocúrom u veterinára, zostala som tam skoro celý deň.
S akým kocúrom? Tom, čoho si spod auta vyhrabala?
Presne s tým, odvetila Zuzana. Prosím, mám toho dosť, môžeme to rozobrať zajtra?
Počuj, ty fakt myslíš, že stráviš deň pre nič iné len kvôli túlavému kocúrovi?
Nezáleží, že bol túlavý. Potreboval pomoc. Inak by zomrel
No paráda, a ja tu hladujem, domov prídem, a nič nečaká!
Marek, nie si predsa školák. V mrazáku sú halušky, mohol si si ich uvariť. Chápem, že máš radšej inú stravu, ale keď umieraš od hladu
Halušky? To sa mám o takých živoriť, keď ty nič nerobíš celý deň?! Ja som makal! Prečo by som mal ešte variť?
Napriek únave mu pripravila večeru, presne ako mal rád. Zaslúžil si to? Nie No nechcela sa hádať, aspoň pre pokoj duše. Ani ďakujem nepadlo
O dva týždne konečne mohla zobrať kocúra z ambulancie domov.
Všetko pre neho už mala pripravené, len Marekovi ešte neukázala ani granule.
Bola si istá, že pochopí, že má doma nového člena. Veď byt je preca jej. A Marek bol stále len priateľ, ani o zásnubách nehovoril
Lenže prekvapila sa nepríjemne. Keď Marek zbadal kocúra, vybuchol:
Ty si ho privliekla domov? Zbláznila si sa? Alebo ťa naozaj trafil šuter pod autom?
Marek, upokoj sa. Zachránila som ho, teraz je za mňa zodpovednosť.
Vieš vôbec, koľko si do neho vrazila? Koľko ešte vrazíš?
To sú moje peniaze! Nikdy sa nehádžeš, keď ti nedám účtenku a nákup som dnes platila ja.
Autíčko chce investície! Aj v robote mám šichtu jak na fronte! Nevymýšľaj!
Volá sa Mirko.
Ešte si mu dala meno? Fakt, mal by som ťa vziať nie k veterinárovi, ale na psychológiu!
Spala tú noc sama v druhej izbe. Hodiny uvažovala
či má zmysel s Marekom zostávať.
Sú spolu menej ako rok, no posledné mesiace sú stále na nože. Marek je čím ďalej tým náročnejší a urážlivý, až hnusne povýšený a kričí. Jasná červená vlajka. No Zuzana mu chcela nechať ešte poslednú šancu. Čo s tým urobí to záležalo na ňom.
Bohužiaľ, nevyužil ju. Stále bol nervózny kvôli kocúrovi, vravel, že patrí na ulicu. Zuzana počúvala, robila si svoje závery. A jedného večera povedala:
Marek, už ťa nemilujem. Ani ty mňa. Poďme sa netrápiť, ano?
Čo to má znamenať?
Zajtra si zbalíš veci a odídeš z môjho bytu. Už mám dosť tých hádok. Chcem ticho.
Čiže si priniesla domov tú mačku, bez opýtania a ja som na vine? To fakt?
Keď nevieš prijať, že kocúr tu bude, nemá zmysel spolu bývať. Nájdeš si niekoho bez mačky. Alebo si kup byt, tam môžeš rozkazovať.
Na zajtrajšok mala voľno v robote, lepší čas na rozchod byť nemohol.
Marek sa ešte snažil dohovoriť láske, no pri slove kocúr ho vždy šalilo. Zuzana si bola istá, že u takého človeka klid nenájde.
Marek sa začal baliť až okolo obeda. Úmyselne to naťahoval, stále v niečo dúfal. Ale v čo?
Zuzana sedela v kuchyni nad šálkou čaju, keď jej zavolala šéfka:
Zuzi, viem, že máš voľno, ale fakt ťa teraz potrebujeme.
Pani riaditeľka, je to naozaj zle, práve mám z rodinných dôvodov Zuzana vyšla z kuchyne, pohľad jej padol na Mareka, čo trieskal svoj kufor do zeme.
Ešte si mal odniesť počítač a náradie z balkóna.
Zuzi, len na hodinky, prosím, šepkala do mobilu šéfka. Veď vieš, neotravujem len tak!
Zuzana povzdychla, dopila čaj, išla sa pripraviť. Marekovi len odkázala, nech kľúče hodí do schránky. Prikývol a zabodol do nej zlý pohľad.
V práci dlho nebola. Do štyridsiatich minút volala taxi.
Ako sa má tvoj kocúr? spýtal sa taxikár, ten istý, čo ju kedysi viezol na veterinu.
Ďakujem, už dobre. Mohli by sme, prosím, domov čo najrýchlejšie?
Jasne, raz-dva tam budeme!
V bytovom dome hneď nazrela do schránky. Kľúč tam nebol, ani Marekovo auto už nestálo pred domom.
Znamená to, že si už veci zobral alebo niečo zabudol?
Zuzana vyšla na štvrté poschodie, k bytu. Dvere boli zamknuté. Odomkla a vošla dnu.
Tašky s vecami nevidela. Počítač fuč, náradie z balkóna preč.
Hovorila som mu normálne, nech kľúč nechá v schránke! Budem musieť vymeniť zámky.
Šla do spálne a tam šok.
Mirko na posteli nebol. Nebola tam ani prepravka.
Volala naňho, prehľadala celý byt. Márne. Už jej bolo jasné, Marek ho ukradol. Ale načo?
Marek! Preboha, prečo si vzal Mirka?! kričala, keď sa mu dovolala.
Prečo? Prekvapenie, Zuzanka! Prídeš ku mne prosebne, možno si premyslím, či ti ho vrátim!
Si normálny?! Mirko musí mať špeciálne jedlo, potrebuje opateru!
Ďalej už Marek len pokladal. Zuzana usedavo plakala, sediac na chodbe pri stene. Kde ho má teraz hľadať?
Pred Marekom býval v podnájme, no nikdy jej nevravel, odkiaľ je. Sľuboval, že raz ju zoberie k sebe na vidiek, ale neuskutočnil to.
Do rána nezaspala, ráno šla na jeho pracovisko.
No tam jej povedali: Marek si vzal voľno na pár dní Prečo?
Zhrnula, čo sa stalo. Šéf prisľúbil, že sa s ním porozpráva. Znova skúšala volať Marekovi vypnuté.
Zdravím, môžem vás odviezť? zrazu z cesty mával ten istý taxikár.
Pomohli by ste mi domov? ledva sa usmiala.
Po ceste domov jej zvonil neznámy mobil.
Prosím, kto je tam? ozvala sa.
Ste Zuzka? ozval sa ženský hlas.
Áno. A vy?
Vieš, Marek včera večer prišiel k nám, je kamarát môjho manžela, robia spolu. Prosil, či nemôže pár dní prespať.
Mal pri sebe kocúra?!
Mal. Volám práve kvôli tomu Marek dosť pil a vyhrážal sa, že s kocúrom si ťa vráti späť. Ale ten kocúr vyzerá veľmi nešťastne, stále v prepravke, len mňauká.
Prosím, nedaj mu nič zjesť, potrebuje špeciálnu diétu.
Skúšala som, nejedol. Ale volám hlavne preto, lebo môj muž je v práci a Marek niekam zmizol. Nechcela by si si pre kocúra prísť? Nemám rada takých ľudí ako je on. Zvieratá nemajú trpieť.
Jasne, posuň mi adresu!
Zuzana rýchlo všetko taxikárovi vysvetlila. Len stroho kývol a hnal už na plný plyn.
Cesty boli krkolomné, ale vodič bol v pohode a jasne vedel, kade to má stočiť, aby to mali čo najrýchlejšie za sebou.
Pri správnom dome bola Zuzka do šiestich minút. Vybehla na tretie, zazvonila, prebrala prepravku a zo srdca ďakovala žene a vrátila sa do auta.
Keď panelák, kde držali jej Mirka, zmizol za zákrutou, preľahlo jej pri srdci.
A potom, celú cestu domov plakala od vďaky k babičke na veterine, k taxikárovi, k žene, čo jej zavolala. Kým budú na svete takí ľudia, bude dobro vždy vyhrávať.
Chcete, aby som zostal s vami, keby váš ex skúšal niečo? navrhol taxikár.
Veľmi, Viktor, hneď povedala Zuzka.
Ten deň prišiel zámočník a vymenil zámky. Viktor zostal s Mirkem, ktorý mu okamžite začal priasť na kolenách.
Zuzana mu bola neskutočne vďačná za všetko. A takto sa vlastne začala nová kapitola príbehu.
Či je nutné vravieť, že zo Zuzany a Viktora sa časom stal pár? Láska sa narodila tam, kde sa to najmenej čakalo.
A k Marekovi slov by bolo dosť, žiadne pekné.
Z bytu, kde dočasne býval, ho ešte v ten deň majiteľ s kamarátom vyhodili keď zistili, že vrieskal na ženu. Na pamiatku dostal modrinu.
V robote mu nadriadený len surovo povedal, nech si podá výpoveď.
Prečo? nechápal Marek.
Preto že, zavrčal šéf, pohni sa, to stačí.
Neostávalo než odísť niekam na dedinu, odkiaľ ani poriadne nevedel, kam patrí.
A tak si nesie zaslúžené. Takto to totiž v živote chodí snopeš to, čo seješ. Zvieratá si zaslúžia láskavosť. Ak nie lásku, aspoň ľudskosť.
A tak by som ti to vyrozprávala, keby sme sa spolu stretli pri káve, lebo ver mi, takí ľudia ako Zuzka, Viktor či tá pani v telefóne pre mňa vždy budú nádejou, že dobro ešte nevyhynulo.
