NEVESTA
Anna Hrušková položila na krásne pripravený stôl veľký tanier s pečenou kačicou a ticho si povzdychla. Každú chvíľu prídu synovia so svojimi manželkami.
Nedávno sa oženil aj mladší syn, svadba bola skromná. No, dnes je to u mladých už takto obvyklé. Sama by to oslávila vo veľkom. S nebohým manželom len narýchlo skočili na matriku v Bratislave. Snubné obrúčky si mohli dovoliť až po roku dva tenké zlaté krúžky. Deťom chcela dať poriadnu oslavu, ale oni si rozhodli podľa seba.
Má len jeden mínus je až príliš upravená! priznala sa Anna potichu. Ale nevestina, Lucia, už s ňou chcela pohovoriť.
Lucia je v skutočnosti dobrá a príjemná dievčina. Na syna Juraja vplýva veľmi pozitívne. Pomohla mu nájsť dobré zamestnanie. Podporuje ho, aby rástol v kariére. Do svojich tridsiatich žil ako kráľ, nič nemusel chcieť, o všetko mal postarané. Anna už mala obavy. No, chvalabohu, všetko sa obrátilo k lepšiemu.
Ten jeden mínus Lucie je že až priveľmi dbá o svoj vzhľad. Stále chodí po salónoch krásy. Nové účesy, farbenie vlasov, masáže, manikúry… Peniaze na to letia, až to nie je normálne. A predsa by sa nemala tak správať vydatá žena, ktorá už má rodinu na prvom mieste.
A čo keď prídu deti? To pôjde namiesto topánok synovi radšej na pedikúru? Také ženy Anna v duši nikdy neschvaľovala. Na seba myslela vždy až nakoniec, najmä keď ovdovela, a synovia, hoci už boli dospelí, stále potrebovali jej pomoc.
Premýšľanie jej prerušil zvonček pri dverách prišla mladá generácia. Lucia vošla do obývačky ako hviezda. Vlasy čerstvo upravené, jemný manikúr. Takmer žiadny mejkap, len vďaka šikovným rukám kozmetičky.
Lucka, aká si krásna! vyhŕkla svokra úprimne, i keď náznak nespokojnosti bolo cítiť. A ten kostým, je nový?
Áno, kúpila som si ho včera, usmiala sa Lucia. V práci som dostala peknú prémiu.
Tak to by si mala šetriť, neodpustila si Anna svoju radu. Všetky prémie, vedľajšie príjmy, trinásty plat treba odkladať na horšie časy. Verte, raz sa zídu!
Lucia radšej mlčala. Svokra sa jej páčila jednoduchá žena, celá pre rodinu. Ale v duchu si myslela, že tie horšie časy prídu najmä tým, čo ich ustavične očakávajú.
Večer prebehol celkom príjemne. Avšak, svokra aj tak niekoľkokrát opatrne naznačila, že Lucia zbytočne míňa. Lucia pochopila, že výčitky smerujú k nej.
A vy ste kedy boli naposledy na manikúre, pani Hrušková? neudržala sa Lucia.
Ja… no… nikdy, zahanbila sa matka Juraja. Doma si urobím, len aby ruky boli čisté. Viac netreba.
Toto krátke dohadovanie si iní nevšimli, no Lucii to trhalo srdce. Vychovala dvoch synov, obaja teraz majú slušné platy, ale žena si nedopraje ani troška pre seba!
Jura, tvoja mamina si vôbec niečo užíva pre seba? spýtala sa manžela cestou domov.
Asi nie. Varí, pozri aký pripravila stôl. Sleduje televíziu, chodí za susedkami. Prečo?
Pretože, nič pekné nikdy nezažila! Mali by ste ju vyviesť do kina, do divadla, na večeru…
Ale ona nič z toho nechce, Lucia, nepreháňaj.
Lucia stíchla. V duchu si porovnala svokru so svojou mamou, ktorá, hoci peniaze nikdy nemala na rozhadzovanie, dopriala si novú blúzku, pekný strih, predplatné do trnavského divadla.
Lucia sa rozhodla, že svokra musí aspoň raz zažiť, aké je to starať sa o seba nie len sedieť doma a čakať na vnúčatá, ktorým tak isto dá všetko.
Pár dní vyčkávala, potom zavolala Anne a začala ju prehovárať, aby išli spolu na prechádzku, na kávu. A že by sa na chvíľku zastavili aj v salóne krásy Lucia chcela ku kozmetičke, a svokre nech vyberie nejaký príjemný zákrok.
To čo by som tam robila? zľakla sa Anna. Ty si vybav čo potrebuješ, ja na teba pokojne počkám vo foyeri, alebo na lavičke pred salónom.
Načo čakať? Polhodinka, hodinka, a môžeme ju využiť lepšie. Aspoň manikúra alebo masáž rúk?
Napokon mala Anna ťažké srdce, ale pristala. Lucia vopred dohodla všetko so salónom, kde už bola stála klientka.
Dievčatá, prosím, postarajte sa o moju svokru ako o vlastnú mamu. A keď bude riešiť cenu, povedzte, že všetko je už zaplatené. Možno získate novú stálu zákazníčku, dúfam!
V stanovený deň Lucia doviezla stále sa zdráhajúcu svokru do salónu a zverila ju do rúk šikovného personálu.
Ale len polhodinu, Luci, dobre? A čo to bude stáť?
Keď milá pracovníčka Annu odviedla, Lucia sa pohodlne usadila vo foyeri so smartfónom v ruke. Pre seba dnes nič neplánovala.
Aj keď bol víkend, odpovedala na pracovné správy. Aspoň nejako zabije čas.
Svokra sa vrátila až po vyše dvoch hodinách oddýchnutá, omladená. Dievčatá v salóne odviedli kus práce.
Och, Lucka, to mi spravili kadečo! žasla Anna. Dali mi kávu, aj bylinkový čaj. Aká milá atmosféra! Ale určite to muselo stáť veľa…
Dnes máme špeciálnu akciu! usmiala sa recepčná. Privediete kamarátku a ona má procedúry zdarma. Takže za dnešok neplatíte nič!
Spokojná Anna a Lucia zamierili do útulnej kaviarne v centre. Anna si objednala cappuccino, oprela sa a unavene sa usmiala.
Čo keby sme takéto dámske jazdy podnikali častejšie? navrhla Lucia. Pre stálych klientov máme vždy dobre zľavy. Páčilo sa vám?
Veľmi, priznala Anna úprimne. Ani som netušila, aké to je príjemné.
Trebalo vyskúšať už dávno!
Ale, vieš, keď boli deti malé… Manžel, nech mu je zem ľahká, bol veľmi prísny na peniaze. Nepripúšťal žiadne zbytočné výdavky. Potom už nebolo prečo.
Ale dôvod je! Aspoň aby ste mi robili spoločnosť, sama sa tam nudím.
Tak dobre, občas s tebou rada pôjdem.
A odvtedy to tak ostalo svokra s nevestou začali spolu chodiť do salónu a Lucia jej opatrne dopĺňala šatník, vždy pri platení uvádzala sumy o polovicu menšie.
Presvedčila Juraja, aby pozval mamu na večeru do reštaurácie. Potom všetci spoločne zašli do kina. Na Vianoce Lucia Annu potešila permanentkou do Mestského divadla.
Ty si celkom omladla, zvykli jej vravieť susedky.
Veď to mládež ťahá so sebou, usmievala sa Anna skromne.
Naozaj to cítila že teraz, na dôchodku, keď už vychovala dvoch dospelých synov, mladosť v nej začala znova klíčiť.
