Predstav si, že už tretí deň sa pri Zuzke zdržiava kopa žiakov. Dievča si vyslúžilo povesť školskej veštkyne a ozajstnej poradkyne. Všetci túžili získať niečo z jej múdrosti. Číhali na ňu pri záchodoch, prisadali si v jedálni, nosili jej čokolády, zošity s úlohami a iné drobné pozornosti, z ktorých však ona zo záhadných dôvodov zakaždým odmietala.
Zuzka, páči sa mi Erik zo 6.B. Myslíš, že raz môžeme spolu založiť rodinu? snívala spolužiačka Lenka.
Neodporúčam ti to, odpovedala Zuzka, zobkajúc makovník a usrkávajúc čaj. Ten Erik navonok anjel, ale v skutočnosti sa v nose špára a zje si čo nájde. S jedlom trápenie nebudeš mať, ale na tom to skončí. Celý život takto premrhá.
Fuj! To je nechutné! A čo Jožko? Učí sa výborne, hrá na gitaru, rozplývala sa dievčina ďalej.
Jožko trápi mačky. Uviaže im za chvost konzervu a naháňa ich po dvore. Bude z neho tvrdý chlap a ešte aj piť začne.
Prečo si to myslíš?
No povedz, poznáš triezveho gitaristu? A načo sa teraz zaoberať chlapcami ži pre seba. Daj si dokopy matematiku a prestaň si tie nechty okusovať, lebo chytíš pásomnicu.
Vtom sa ozval Paľko zo 5.C, ktorý prudko odsunul Lenku tak, že sa zosunula na druhý koniec stola. Nemám kamarátov. Každý mi hovorí, že som tučný a nikde ma nevolajú.
V stredu sa otvorí zápis na zápasenie. Prístup máš cez telocvikára. Príliš neschudneš, ale posmešky prestanú. A svoju budúcu ženu takto už viac neodtláčaj.
Zuzka vstala, odniesla podnos do umývadla a pri dreze sa k nej s opatrnosťou priblížila učiteľka zemepisu.
Zuzka, myslíš, že mám ísť na vodičák už tento rok alebo až budúci? nenápadne sa spýtala pani učiteľka Jana.
Pani učiteľka, na vodičák treba mať auto a vy máte len otcovu starú škodovku. Chápete ten rozdiel?
Asi chápem…
Zuzka pretočila oči, umyla si ruky a dodala: Predajte tú starinu, za tie peniaze si kúpte lepší bicykel a kraťasy, uvidíte, že vás do dvoch mesiacov budú kolegovia voziť do práce sami. A viete čo? Zoberte hypotéku úroky sú fakt smotankové, a bývať v tridsiatich piatich u rodičov už nie je ono. To vám vravím zo skúseností.
Za pohľadu všetkých Zuzka zamierila do triedy na hodinu techniky. Počas štyridsiatich minút, kedy jej spolužiačky len s úsilím skladali strihy a učili sa navliekať niť, Zuzka stihla zašiť doma roztrhnuté nohavice, zúžiť sukňu a uháčkovať pár ponožiek, ktoré odovzdala učiteľke techniky so slovami, že keď je žena tehotná, musí mať nohy v teple. Učiteľka sa vtedy odvolala z vyučovania a utekala do lekárne pre test. Na druhý deň sme všetci dostali domáci čokoládový koláč, za ktorý nám učiteľka ďakovala.
Aj doma sa Zuzka správala zvláštne. Napomenula mamu za kupované mleté mäso a sama urobila bryndzové pirohy. Večer namiesto YouTubu čítala Troch mušketierov a sem-tam sa s niekým potichu rozprávala. Otec vykúkal spoza počítača a ona mu napomenula, nech sa nekryví a radšej nech ide vyprášiť koberec, ako vysedávať po internetoch.
Medzi ľuďmi sa šuškalo a učitelia si žiadali zásah školského psychológa. Bol stanovený termín stretnutia. Počas vyučovania sa zoskupila celá zborovňa aj s riaditeľom.
Zuzka, zlatko, ubližuje ti niekto v škole? začal doktor s peknou briadkou a okuliarmi.
Ubližuje mi fakt, že škola dostala tisíce eur a v telocvični máme len starého kozu a dva metre lana.
Všetci sa otočili na riaditeľa, ktorý sa potichu vyparil otvoreným oknom.
Nemáš kamarátov?
Priateľstvo je relatívny pojem, zaťahala znudene za copík Zuzka. Dnes naháňate sa na dvore, zajtra umývate niekomu riad, lebo si on vybavuje daňový bonus.
Aký daňový bonus, aké umývanie riadu? Kto ti to rozpráva?
Moja kamarátka.
Aha! Tu je problém. Pozveš ju sem?
Ale ona je tu, bez mihnutia povedala Zuzka všetkých vyviedla z miery.
Nevidíme ju. Ako sa volá?
Božena Pavolová.
No teda, a koľko má rokov?
Sedemdesiat.
A čo ti ešte hovorí?
Že zuby treba čistiť od ďasna, že psík na našom dvore nie je zlý, iba vystrašený a hladný, že na rodinu sa zabúdať nemá. A ešte že vám posledných päť rokov zle vypočítavali daň z nehnuteľnosti. Treba ísť na kataster a dať si to prepočítať podľa trhovej hodnoty, nie podľa katastrálnej.
Psychológ si zapisoval, poslednú vetu si podčiarkol dvakrát.
Potom zavolali rodičom, ktorí boli v práci.
Počkajte! zareval do mobilu vzrušene otec. Veď to bola moja mama! Zomrela pred desiatimi rokmi…
Zborovňa zaliala vlna šepkotu a modlitby.
No práve, desať rokov ste tam neboli, všetko zarastené, plôtik spadol, durdila sa Zuzka.
Aj som chcel ísť… len času niet, brblal otec do slúchadla.
Porada skončila.
Na druhý deň išla celá rodina na cintorín. Zuzka babku nikdy nevidela len z otcových kusých spomienok. Hrob našli až po chvíli, celé to miesto už dávno zarástlo burinou. Zuzka doniesla žlté tulipány, ktoré dala do prerazenej plastovej fľaše, otec narovnal plôtik, mama vyčistila hrob.
Ocko, babka hovorí, že si dobrý človek, iba si úplne pohltený robotou a internetom, preto nemáš čas ani na mňa…
Otec sčervenel, len prikývol.
Povedz, že sa polepšíme, pohladil ma po hlave aj vyblednutú fotografiu na náhrobku.
Teraz už bude spokojná a viac za mnou nebude chodiť, hoci mi bude veľmi chýbať. Bola láskavá, veselá aj múdra.
To bola. Babka vedela ľudí preč. Čo ešte ti odkázala?
Že tvoja uhorková diéta je úplná blbosť chceš schudnúť, choď do fitka. Že otvárať devízový účet bola hlúposť, pred takými vecami treba všetko prepočítať. A že tamten lacný betón, čo si objednal na základy pod saunu…
Občas aj v bežnom živote stačí načúvať hlasu tých, ktorí tu už nie sú. Ich múdrosť často presahuje aj najlepších psychológov len treba začať viac počúvať.
