Pred šiestimi mesiacmi sa v našej rodine stalo niečo hrozné: môj otec zomrel.
Po pohrebe, keď sa trochu upokojilo, sa u nás objavil strýko Roman otcov brat. Strýko Roman nás navštevuje asi tak často, ako žijú medvede v centre Bratislavy: teda takmer nikdy. S otcom nemali žiadne veľké hádky, len sa nejako nikdy nezblížili. Ich vzťah bol vždy chladný každý si žil svoj vlastný život, ako keby boli na opačných stranách Tatier.
Tak čo, ako bola cesta? spýtala som sa. A prečo mi tykáš? Lebo som tvoj najobľúbenejší strýko! Roman sa usmial tak sladko, akoby mal osvedčenie že je najlepší strýko v rodine.
Strýko Roman nám vôbec nedal vedieť, že príde proste sa objavil. Od otcovho pohrebu sme sa s ním nerozprávali ani raz, ani nepípol. A potom zrazu stojí vo dverách ako pán domu.
Pri čaji sa Roman hneď pustil do veci: Tak ako rozdelíme dedičstvo? My traja? Nikto iný? Dedičstvo? mama sa skoro zadusila čajom, keď jej došlo, o čom hovorí.
Pravdaže, dedičstvo existovalo: mali sme pekný byt, krásnu chalupu na dedine a dve autá. Mama ma stále presviedčala, aby sme predali dom a kúpili mi byt v meste, kde študujem, ale zatiaľ sme to neplánovali, na rozhodnutia máme času dosť.
Dedičstvo? No majetok, čo mi zanechal brat! Roman vyhlásil hrdinsky. Vieš, keby som tu nebol ja s Martou, ty by si dostala všetko! Takže vám nič neprináleží! Ale ja som jeho brat! Mám právo na dedičstvo! Nie, nemáš! Zákon je na našej strane! A čo ak to nie je správne?
Roman je chytrý, až mu ide rozum z uší: vie veľmi dobre, že podľa slovenských zákonov nemá nárok na nič. Preto sa rozhodol apelovať na naše svedomie. Ale my sme chápali, že jeho reči mali asi takú logiku, ako keď povieš, že bryndzové halušky sú talianske jedlo. Otec a Roman nikdy neboli kamaráti, takže nemal dôvod domáhať sa majetku.
Keď sa otec začal cítiť zle, dal nám hneď vedieť, že všetko má patriť mne a mame. Nemal žiadny plán deliť naše veci s nikým ďalším.
A tak s čistým svedomím, Roman, ani s tebou! A vieš to dobre! Nikdy si nebol blízky svojmu bratovi! Presne tak! Je to, ako keď vo filme niekto zbohatne a všetkým ostatným zostane len smutný úškrn. Rodičia, súrodenci, bratranci, sesternice nikto nedostane nič!
Roman začal tlačiť na naše city a snažil sa nás prinútiť, aby sme rozdelili dedičstvo na tri časti. Dovidenia! Nebudeme sa o tom už baviť! povedala mama.
Keď Roman konečne odišiel, ja a mama sme zamkli dom a presťahovali sa do bytu v Bratislave. Otcovho brata sme poznali dosť dobre na to, aby sme vedeli, že sa nebude vzdávať ľahko. Nuž, nebolo sa čomu čudovať veď ide o veľké peniaze: tretina luxusného domu, tretina krásneho bytu v centre, tretina dvoch áut. To je celkom slušný balík eur.
Roman nás samozrejme zažaloval. Dúfa, že vyhrá. Ale zákon je na našej strane. Čo si myslí, že dostane? Snáď len ďalší dôvod na rozčúlenie a pohoršenie.
