Vieš čo, poviem ti príbeh o jednej mojej kamarátke, volajme ju Veronika Kováčová. Po tom, čo ich opustil otec, začala cítiť voči nemu riadnu averziu. Aj keď jej otec stále sľuboval, že sa budú stretávať a volať si, Veronika na to vôbec nemala chuť. A v tom všetkom jej babka stále trvala na tom, nech mu predsa len občas napíše alebo zavolá, že je to stále jej otec a ona by s ním mala aspoň nejaký kontakt udržiavať. Čudné jej bolo, že mama sa s ním už vôbec nebaví, ale ona má byť tá, čo všetko musí zahovoriť.
Aby neurobila babke zle, začala sa s otcom sem-tam stretávať. Raz si ju dokonca vyzdvihol zo školy počas vyučovania. Učiteľka z toho nebola vôbec nadšená, ale keď prišiel vlastný otec, tak čo mohla robiť? Doma uňho Veronika začula svoje spolužiačky, ako klebetia o nejakej jej údajnej sestre. Spočiatku neverila, ale keď zbadala otcovu novú rodinu ženu a s ich spoločnou malou dcérkou všetko jej bolo jasné.
Macecha sa k nej správala naozaj pekne, stále sa jej vypytovala na školu a či má všetko hotové do školy, prosto bola v pohode. Zato otec… ten sedel za počítačom, vôbec im nevenoval pozornosť, akoby žil vo vlastnom svete.
Postupne ju začal brávať častejšie k sebe a vždy jej dával za úlohu starať sa o tú malú nevlastnú sestru. Veronike to teda vôbec nebolo po chuti tú dievčinu nebrala ako sestru, nemala k nej žiaden vzťah. Ale keďže mama a babka jej stále hovorili, že s otcom musí vychádať, tak to skrátka robila.
A raz, keď od nej otec chcel, aby uňho strávila dlhšie, rýchlo si vymyslela, že má veľa úloh. Jemu to neprekážalo a ešte jej naložil, nech sa postará o sestru, kým oni pôjdu so ženou niekam von.
Vtedy si povedala dosť. Pripadala si tam ako grátis opatrovateľka, nie ako jeho dcéra. Sama dobre vedela, že otec sa s ňou veľa nerozpráva, celé dni len s niečím sedí a keď príde, hneď ju strčí k malej a hotovo.
Keď už toho mala po krk, rozhodla sa, že k otcovi viac nepôjde. On jej stále volal, vyčítal jej, že sa nestará a že má byť zodpovedná. No ona už ostala pevná nebude sa nechať využiť len preto, aby niekoho iného odbremenila.
Otec a jeho žena to skúšali ešte niekoľkokrát telefonáty, prosby, smsky. Nakoniec si s otcom sadla a všetko mu povedala narovinu že nechce byť len opatrovateľkou, že jej chýba záujem a láska.
Vieš, čo jej povedal? Úplne úprimne uznal, že niekto sa o malú musieť postarať, a ani neskúšal zahrať, že mu na nej záleží.
Odvtedy ich vzťah prakticky skončil, žiadna veľká polepšenie sa už nekonala. Tá otcovská nepozornosť a bezohľadnosť medzi nimi spravila priepasť, ktorú sa už nedalo zaplátať. Veronika sa cítila vyčerpaná, neocenená a hlavne využitá a s tým v srdci už na ďalšie zmierenie nemala chuť.
