TEN MAREC
Marec nie je len ďalší mesiac, je to každoročná skúška psychickej odolnosti.
Obzvlášť, keď tvoja láska je tak zvláštna ako počasie za oknom: niekedy jar, niekedy apokalypsa, niekedy len taký sivý náter na celé mesto, že sa človek pýta, či vôbec žije v Bratislave a nie v nejakom filme.
Láska medzi Olegom a Vierou vznikla v marci, a to vysvetľuje úplne všetko.
Ostatné páry sa zoznamovali pri tancovaní okvetných lístkov čerešní, oni dvaja sa stretli tak, že Oleg omylom ošpliechol Vieru kalužou vody, a ona namiesto lamentovania mu šmarila guľu z roztopeného snehu, ktorá podľa všetkého obsahovala aj kus dlažobnej kocky.
Bola to láska od prvého odrazu.
Marec v hlavnom meste bol obdobím, keď romantika chodila von v gumákoch.
Poďme sa prejsť, šepkal do telefónu Oleg.
Nemám čln, poznamenala Vierka vecne.
Zoberiem ťa na chrbát.
Ich rande vyzerali ako výcvik záchranárov v mokrých terénoch.
Oleg hrdinsky prenášal Vieru cez jazerá z rozmočenej brečky, zatiaľ čo ona držala nad oboma dáždnik, ktorý sa snažil odletieť smerom k Dunaju spolu s ich nádejami na suché nohy.
Vieš, mudroval Oleg, keď mu v pravom gumáku čvachtala voda, tu je skutočná hĺbka citov.
Sme ako tie dve kačky v Medickej záhrade.
Kačky už dávno odleteli do teplých krajín, Oleg.
My skôr pripomíname nešikovné tučniaky, čo zablúdili do Petržalky.
Ich zvláštna láska sa prejavovala v drobnostiach.
Hlboký cit v marci nie je prsteň v pohári sektu (v ňom by aj tak plávala ľadová drť), ale posledná tableta Paralenu rozdelená napoly.
To je pre teba, slávnostne povedal Oleg a podával jej polku žltého prášku.
Odtrhnuté od srdca.
Prečo je to celé v chlpoch od kocúra?
To je špeciálny bonus na imunitu.
Vierka sa na neho pozerala v smiešnej čapici s brmbolcom, s červeným nosom a šialeným zábleskom v očiach a chápala: to je ono.
Taký kód vesmíru, ktorý urobil chybu a spojil dvoch bláznov, čo sa dokážu smiať, keď majú obaja horúčku (a každý Slovák vie, že muž s teplotou má už na pol ceste k pohrebu).
Najromantickejší okamih sa odohral na konci mesiaca.
Konečne vykuklo slnko, otrhlo všetko, čo zima schovávala pod snehom.
Mesto vyzeralo ako kulisy k filmu o povstaní bytových technikov.
Stáli na moste cez Dunaj.
Vietor fúkal rýchlosťou tridsať metrov za sekundu a snažil sa Olegovi strhnúť bundu.
Vierka, začal, snažiac sa prekričať zvuky jari, chcel som ti povedať Si pre mňa ako prvý snežienka!
Taký bledý a predrieš sa cez smeti?
uštipačne dodala Vierka a opravila si šál, ktorý sa jej v prudkom vetre už trikrát obtočil okolo hlavy.
Oleg to chvíľu rozdýchaval.
Nie.
Taká odolná.
Napriek tomu hnusnému marcu si stále so mnou.
Aj po tom, čo som ti zhodil mobil do snehu, ktorý bol vlastne kalužou.
Vierka sa naňho pozrela, kýchnla (presne v rytme s električkou premávajúcou popri nich) a rozosmiala sa.
Dobre, hrdina-snežienka.
Poďme domov.
Kúpila som kilo citrónov a našla som recept na varené víno.
Ak prežijeme túto nedeľu, uznám našu lásku za národnú kultúrnu pamiatku.
Obchádzali plávajúce chodníky na kraji mesta.
Bola to veľmi hlboká láska.
Hĺbkou presne po kolená presne toľko vody mali v vchode do paneláku.
Bolo im to jedno.
Pretože v ten marec nie je dôležité, aké máš čisté topánky, ale koho držíš za ruku, kým obaja kĺžete v ústrety nevyhnutnému aprílu
Prešiel ďalší rok, prišiel nový ten marec.
Sídisko sa znova premenilo na kulisy filmu Vodný svet s rozpočtom dvoch eur.
Oleg a Vierka stáli pred obrovskou kalužou, ktorá cez noc obsadila celý dvor.
Susedia sa tlačili pri plote, podľa možností kráčali po ľadovej hrane, a nejaký dôchodca zúfalo civel k nebesám, či sa objaví aspoň poštový holub alebo záchranný vrtuľník.
Oleg, pozrela Vierka na svoje nové biele tenisky, kúpené v záchvate neopodstatneného optimizmu, sme už dospelí.
Máme úver, prácu, výročný výkaz.
Nemôžeme len tak
Môžeme, prerušil ju Oleg.
Spod bundy vytiahol ako kúzelník dva jasnežlté gumáky s potlačou veselých kačiek.
Kúpil som ich včera.
Veľkosť tvojho chodidla.
Vierka si povzdychla.
To bola tá hlboká láska, keď partner pozná nielen veľkosť tvojej nohy, ale aj mieru ochoty zblbnúť.
O päť minút už stáli v strede kaluže.
Voda veselo čvachtala, slnko sa odrážalo od špinavých kúskov ľadu, a okoloidúci na nich pozerali ako na utečencov z veľmi milého, ale prísne zamknutého zariadenia.
Vieš, poskočila Vierka a rozprskla fontánu kvapiek, ktorými pokropila suseda v norkovej čiapke.
To je najlepší štart jari.
To je kód Žltá kačka, vážne odvetil Oleg.
Systém vesmíru nás chcel utopiť v depresii, ale máme nepriepustné päty.
Stáli v strede toho jarného chaosu smiešni, mokrí, ale úplne synchronizovaní.
Bola to zvláštna láska, ktorú chápu len tí, čo vedia nájsť dno tam, kde iní vidia len špinu.
Oleg ju objal a slnko zasvietilo tak silno, že z ich búnd šiel jemný par.
Horíme, povedala Vierka.
Nie, usmial sa Oleg.
Sme už konečne zohriati na správnu teplotu.
V ten marec som pochopil najpodstatnejšie: ak ti život naservíruje kaluže kúp si najväčšie gumáky a nauč sa v nich tancovať.
