Nechaj ju v porodnici, radili príbuzní.
Prečo si ju vôbec vzala? rozčiloval sa manžel, ukazujúc na ležiacu v postieľke novorodeneckú dcéru. Pretože ti už zreteľne povedali diagnózu! Ako môžeš byť taká? Vieš vôbec, do čoho sa púšťaš?
Ďaleko od názoru ostatných, aj od svojho milého Saša, ona si myslela, že vie, čo robí. A dokonca jej mama Jana a babka Lenka tak pomenovala dievčatko kričali:
Čo to, Oľga? Narodíš si ešte ďalšiu! A to je nejaké zranenie! Buď opatrná pri chôdzi, dcérka!
Povedali, že dlho neprežije! a tak navrhli nechať dieťa v porodnici. Rozumné riešenie, keď rodičia nedokážu zvládnuť takú šokujúcu správu. Keď niekedy matky odovzdajú aj zdravé bábätká, choré sú ešte výzvou
Malé dieťa neplačalo, len malo modré perličky na perách a končeky prstov v medicíne to nazývajú akrocyanoza. Diagnózou bola vrodená srdcová vada strednej ťažkosti defekt medzi predsiennými stenami: prežiť je možné, len ťažko. Doktor to tak zhrnul. Oľga chcela dieťa domov: v každej otázke ohľadom dieťaťa posledné slovo patrí matke.
A tak sa všetko rozbehlo. Milujúci manžel a otec odleteli takmer ihneď, keď zistili, že Oľga sa nezrieši od dcéry. Na konci zakričal, že ak sa žena rozmyslí, možno sa vráti, a že ak chce s ním ďalej žiť, musí sa ponáhľať. Taká láska medzi Oľgu a Sašom.
Oľga však muži neobviňovala: nie každý dokáže obetovať seba, v tejto situácii to bolo potrebné. Nakoniec manžel prišiel k Oľge s dieťaťom, iba bez kytíc a balónikov čo by sa tu ešte slávilo?
Babky z oboch strán okamžite povedali: nechaj ju v porodnici to nie je pre nás. A vy ešte tvrdíte, že cudzie deti neexistujú?
Oľga sa snažila pochopiť pohľad rodiny a manžela, ale nič nešlo aspoň nejaký drobný kyticík mohol priniesť? Nikto mládku nepodporil! Jeden človek však stál pri nej verný školský kamarát, od detstva zamilovaný do nej, Michal Korostýl.
V poslednom čase sa málo volali Saša bol proti:
Priateľstvo medzi mužmi a ženami neexistuje, neháď mi do uší žiadny blázon! Nikdy nebudem veriť, že ste niečo mali!
Obaja Michal aj Oľga sa zmiernili. Oľga často spomínala svojho priateľa veselého chlapíka z jednoduchého domova, ktorý sa nepáčil jej mame Jane.
Zatiaľ čo Alexander bol dobrý chlap, pracoval po škole v továrni. V tejto dobe rakety prelietali oblohu a IT technológie všade napredujú. Michal pracoval operátorom na rovnakej továrni a bol s tým spokojný.
Vieš, Oľginka, volal ju tak, čo rozčuľovalo Janu Fuj, dedina! a ja som dostal zvýšený plat! Možno mama dovolí, aby si sa so mnou vydala?
Naivný zamilovaný dúfal, že ak matka súhlasí, krásna Oľga sa stane jeho ženou boli spolu už dlho.
Oľga už milovala Sašu inteligentného chlapca z dobrej rodiny, ktorú schválila Jana. To je to, čo chcem ukázať kamarátkam! Nie je to, že tvoj fanúšik je chudobný ako tri groše! Oľga nechápala, prečo má svojho vyvoleného ukazovať kamoškám, ale rada mala podporu ženy, ktorá schválila jej výber. Inak by boli problémy mocná žena vždy tlačila a pretlačovala.
Až na posledný výpadok, keď dcéra šla proti vôli matky a nepodpisovala odmietavú žiadanku.
Ako si sa odvážila neposlúchnuť, hlúposť? Odteraz nemám dcéru! A nesnaž sa ku mne s tvojimi
V dôsledku Oľginej cesty z porodnice sa ocitla v situácii podobnej Katke Tichomirovej z filmu o Moskve a slzách s tým rozdielom, že Oľginej Lenke diagnostikovali vážnu patológiu a nebolo možné rýchlo preskočiť z biedy do šťastia.
Keď Oľga súhlasila, nečakala, že ju všetci odvrátia: manžel, obe mamky, brat ani ostatní. Celá rodina podporila Janu:
Čože, si úplne zbláznená? Celý život chceš chodiť po kolenách? Vráť ju späť, kým nie si zvykla! A Saša sa čoskoro vráti!
Všetci boli nadšení manželom, okrem Oľgy, ktorá bola v šoku z vlastného zradu. Hoci ešte milovala Sašu, vnútri sa začal proces rozkladu tejto lásky. Bolo jasné, že už nebudú žiť bok po bok a odísť v ten istý deň za ten čas sa všetko zmenilo, niekedy k horšiemu.
Manžel odšiel ten istý deň, prinášajúc ich domov: byt patril Oľge, veci si zoberie neskôr. Oľga zostala sama so svojou bolesťou a chorou Lenkou nebola to predstava ružovej detskej izby.
Saša sám nalepil tapetu: Mojej dcére bude všetko najlepšie! A teraz ružová izba bola, biela nábytok aj tak, ale budúcnosť Lenky bola zahmlená. Boli slzy, no hlavne emócie.
Oľga zavolala svojho verného kamaráta Michala, s ktorým spojenie takmer mizlo: Čo sa deje, brácho? Manžel bola proti.
Všetko to rozprávala rozčúlená priateľka, ktorá pochopila absurdnosť situácie, ale nedokázala skryť radosť. Keď sa blížil vlak, na ktorom Michal očakával svoje šťastie, bol v halke čakania ešte pár rokov.
V byte sa rozbehla akcia: Oľga sa upokojila pri čaji s mliekom tak sa má! Michal bežal do obchodu a kúpili všetko pre dieťa už bolo všetko pripravené. Postieľka sa presunula do inej izby Oľga mala spať blízko, na dosah ruky, a nemala sa s tým hádať.
Oľga bola vyčerpaná, čo sa stalo po silnom nervovom napätí, a pomaly sa zotavovala. Zrazu spadla, nečakajúc nič pretože verný Michal bol pri nej: Neboj sa, Oľginka, postarám sa o ňu! A skutočne sa postavil.
Keď sa prebudila, plienka bola vymenená, v kuchyni vrieľa vývar, Michal driemal vedľa spiacich Lenky a Oľga na druhej strane manželského lôžka. Žiaci pocítili zvláštne pokoj a istotu, že všetko bude v poriadku: dokopy sa ťahali z tohto moru.
Michal chodil každý deň, pomáhal aj finančne liečba dieťaťa bola nákladná. Pre Oľgu najviac pomohlo, keď zamestnali opatrovateľku na pár hodín denne. Večer Michal prechádzal s Lenkou po meste a kúpali ju: Oľga by sama nezvládla. Ani manžel, ani Jana nezavolali.
O pol dvoch mesiacov prišiel Saša po svoje veci:
Vedel som, že si mi za chrbtom a možno to nie som ja v našej rodine nie sú defekty! Nevolaj moju matku a nečakaj výživné! Oľga na to nečakala, už dlho nečakala a vôbec nešla po výživnom.
Michal potom jemne odsunul rozčúleného Sašu a vyhodil ho von:
Preč, programátor!
Programátor odišiel, Oľga podala na rozvod, ale od výživného sa biologického otca nevyhla.
Čas plynul, liečba dcéry prinášala výsledky začala sa pomaly ružoveť. Veľké zlepšenie malo prísť po operácii, ktorú už naplánovali. Michal zostal po celý čas pri nej. Keď Oľga požiadala, aby zostal, nebolo to z vďaky cítila, že ho potrebuje viac než len pomocníka.
Po operácii išla Lenka do rehabilitácie a zotavovanie prebehlo bez komplikácií. Keď išla do školy, smerovala na folklórny klub, kde spievala slovenské ľudové piesne mala absolútny sluch.
Oľginej mame už bežal blog, ktorý založila po Michalovej podneceni milý a nenahraditeľný!
Oľginka, si génius! Fotíš Lenku, popisuj zaujímavo a pravidelne zverejňuj. A tak robila. Ľudí to zaujímalo: jednoduchý život chorého dieťaťa, jeho radosti a koníčky.
Videá a fotky sa šírili, Lenka vyhrávala súťaže, počet odberateľov rástol exponenciálne. Vzťah s mamou zostal chladný neprepustila dcéru za neposlušnosť. Vnúča ju nezaujímala ani chorá, ani zdravá: Zdržuj sa sama!
Prvá zavolala bývalá svokra po výhre súťaže:
Oľginka, ako sa tam podobá na môjho Sašu rovnaká tvár! Boli sme prekvapení! A spievala!
Potom zdvihol sluchátko bývalý manžel:
Prepáč, bol som príliš horúci. Teraz vidím, že som sa mýlil! Poďme s tebou a Lenčkou niekam môžem sa rozprávať so svojou dcérou.
Samozrejme, Sašo! Ale len ak aj tvoje dieťa chce.
Kam môžeme ísť, Saša? Musíme sa najprv spýtať Lenky.
Trinásťročná Lenka, ktorá vie, že má dvoch otcov, odpovedala:
Prečo? Nepoznám ho, mami! O čom budeme hovoriť?
Prepáčte, ľudia, nie pre dieťa!
Ako vo filme dostaneš otvorenú bagetu, ale nie Šarapovu!
Nasledujúci deň zavolala mama Jana, ktorá kládla veľký dôraz na vonkajší vzhľad. Zrazu sa objavila krásna fotka s krásnym hlasom, ktorá získavala ceny nie je hanba ukázať to kamarátkam
Oľga, ktorá nečakane zistila, že je veľmi pomstuplná, neodpustila svojej babke Jana, ktorá chcela stretnúť sa s vnúčkou.
Je úžasné mať zdravú, krásnu, úspešnú a samostatnú dievčinu, ale ešte krajšie je vychovať taký zázrak sama pocítiť hlboké uspokojenie, že si to dokázala, a byť pravou mamou. Michal sa stal pravým otcom, a to má svoju cenu.
A všetci ostatní môžu ísť za ruku a kráčať kam chcú! Do lesa, na dedinu, s siete na chytanie motýľov a tu ich nečaká žiadna pohostinnosť.
Kruté? Áno. Spravodlivé? Áno. A to sa týka aj otca Saša a babky Jany, predovšetkým.
