Vieš čo, sedím v parku na lavičke a vedľa mňa si prisadne asi päťročné dievčatko. Klátila nohami vôkol a začala mi rozprávať o svojom živote: Tata som nikdy nevidela, opustil mňa a mamu, keď som bola ešte maličká. Mama zomrela pred rokom. Dospelí mi hovorili, že už nie je.
Malá sa na mňa pozrela a pokračovala: Po pohrebe k nám prišla moja teta Oľga, mama jej bola sestra. Teta povedala, že je správne, že ma nedala do detského domova. Vysvetlili mi, že teraz je mojím opatrovníkom a že budem bývať s ňou.
Dievčatko na moment zmĺklo, pozrelo sa pod lavičku a ešte mi rozprávalo: Keď som sa k tete Oľge nasťahovala, začala všetko upratovať: veci mojej mamy dala do jedného kúta a chcela ich vyhodiť. Ja som plakala a prosila ju, nech to nerobí, a nakoniec mi dovolila, že si ich môžem nechať. Teraz v tom kúte prespávam. Večer si ľahnem na mamine veci, je tam teplo, cítim sa tak, akoby bola stále pri mne.
Každé ráno mi teta Oľga pripraví niečo na jedenie. Nevarí moc dobre, mama varila oveľa lepšie, ale teta chce, aby som vždy všetko zjedla. Nechcem ju nahnevať, takže vždy všetko dojím. Chápem, že sa snaží, keď mi niečo uvarí. Nemôže za to, že nevie variť ako mama. Potom ma pošle na prechádzku a doma môžem byť až keď začne byť šero. Teta Oľga je veľmi, veľmi milá.
Má rada, keď sa môže pred ostatnými tetami chváliť tým, ako sa o mňa stará. Tie ostatné tety nepoznám, ale často k nám chodia na návštevu. Teta si s nimi dá čaj, porozpráva im veselé príhody, hovorí o mne pekné veci a všetky nás obdaruje cukrovinkami.
Po tomto si dievčatko smutne vzdychlo a pokračovalo:
Nemôžem jesť len sladkosti každý deň. Teta ma nikdy za nič nehrešila, vždy je so mnou v pohode. Raz mi dokonca darovala bábiku, lenže tá bábika je trošku chorá má zlú nohu a jedno oko sa jej stále špúli. Moja mama mi nikdy nedala bábiku, ktorá by bola chorá.
Dieťa vyskočilo z lavičky a začalo poskakovať na jednej nohe:
Musím ísť, teta Oľga mi dnes povedala, že prídu tety na návštevu a že sa mám pekne obliecť. Povedala mi, že potom dostanem koláč, ktorý vraj upiekla a bude chuťovo výborný. Maj sa, ahoj!
Dievčatko odbehlo a ja som ostal sedieť a dlhý čas som premýšľal. Celý čas mi v hlave vírila myšlienka o dobrej tete Oľge. Premýšľal som, načo je tá dobrota, prečo by mala každý veriť, že je ušľachtilá? Je možné, že jej je jedno, že dieťa spí na zemi a prikrýva sa vecami svojej zosnulej mamy?
