Pamätám si, akoby to bolo včera, hoci už uplynulo mnoho rokov od tej udalosti. Vtedy som bol svedkom činu, ktorý vykonal jeden mladý, asi dvadsaťpäťročný vodič autobusu Slovenskej autobusovej dopravy.
Na zastávke v jednej malej slovenskej dedine nastúpila staručká pani, mohla mať tak osemdesiat rokov. Celé som to sledoval, akoby mi niečo našepkávalo pozorovať tú chvíľu. Starenka vytiahla vreckovku, v ktorej mala pár eur, opatrne odrátala presný obnos a poprosila vodiča, aby jej zastavil pri ďalšej zastávke, pri potravinách. Mladý vodič zastavil tak ako vždy, vzal si od nej peniaze a keď mu poďakovala, jednoducho povedal:
Nech sa páči, stará mama.
No vodič peniaze neprijal! Namiesto toho vytiahol vlastnú peňaženku a povedal počkajte, vrátim sa hneď. Rýchlo prešiel cez cestu, vbehol do obchodu a nakúpil štyri litre mlieka, smotanu, chlieb, cestoviny a kúsok mäsa. Všetky tie potraviny doniesol tej starenke. Pani sa zdráhala prijať dar:
Netreba, synak, mám dôchodok, na chlieb aj to ostatné si vystačím.
Ale mladík odvetil:
Ak si nevezmete, tak to nechám pred obchodom.
Staručká žena sa rozplakala, poďakovala mu zo srdca, popriala mu všetko dobré v živote… Mladý vodič sa vrátil do autobusu. Vtom sa ozvala žena okolo štyridsiatky:
To sa ti oplatilo plytvať peniazmi a zdržovať čas pre nejaké poďakovanie?
Vodič sa otočil, otvoril dvere a s pokojom povedal:
Práve pre ľudí, ako ste vy, si niektorí starí myslia, že mladí nepoznajú slušnosť lebo svojim deťom neviete dať nič len sebeckosť a pretvárku!
Tá pani vystúpila z autobusu celá červená od hanby, akoby jej niekto nalial červeného z Malokarpatska do tváre! Klobúk dolu pred takými ľuďmi. Keby ich bolo viac, bolo by na svete krajšie.
Mladý vodič autobusu dal všetkým cestujúcim životnú lekciu. To, čo urobil, je jednoducho obdivuhodné
