Denník, utorok
Moja svokra je neuveriteľne ochranárska voči svojmu synovi. Počas dovolenky sa každý deň, na poludnie, môj muž zastaví u svojej mamy na obed. Každý deň mu od nej chodí nekonečne veľa SMS správ. Ak má nejaký problém, hneď beží k nej po radu. Keď potrebuje peniaze, obráti sa na ňu.
Dnes prichádzam z práce domov a svokra už sedí v našej obývačke, pred ňou veľký kufor plný vecí a kníh.
Dobrý večer, mama! Čo robíte s tým kufrom? pýtam sa trochu prekvapene.
Rozhodla som sa, že u vás zostanem celý týždeň. Pomôžem ti s domácnosťou, dieťaťom a tvojím mužom. Veď ho musíš poriadne nakŕmiť, a viem, že nemáš na všetko čas. Predsa robíš každý deň, však? odpovedá s typickým sebavedomím.
Samozrejme, moja svokra je veľmi príkazná a výnimočná osoba. Nechcela som sa hádať ani ju poučovať, tak som išiel za manželom. Jeho reakcia ma však poriadne zaskočila!
Prosím ťa, pochopil som správne, že tvoja mama sa rozhodla bývať u nás bez toho, aby sa nás spýtala? Tvrdí, že neviem zvládnuť domácnosť.
Mne to neprekáža. Nech tu ostane. Prečo tvoja mama mohla prísť na týždeň, a moja nie? Je snáď moja horšia? Keď tu bola tvoja mama, sťažoval som sa? spýtal sa manžel.
Počkaj troška… Moja mama žije v Prešove, príde raz, dvakrát do roka! Nevytiahnem ju na hotel. Tvoja býva na Bajkalskej ulici a chodí sem pomaly denne! oponujem mu.
Nechcem, aby svokra bývala u nás, keď som v práci. Predstavujem si ju, ako sa mi rýpe v osobných veciach a prehŕňa sa skrinkami, keď nie sme doma.
Môj muž je na takýto druh hyperstarostlivosti od mamy zvyknutý. Aj keď mu už šedivejú vlasy, jeho mama mu stále chodí nosiť polievku a utiera mu nos. S mojou svokrou sa o tomto bavíme stále dookola. Zlostí ma, že môj muž sa stále od mamy neodtrhol. Svokra sa zase hnevá, že sa podľa nej dostatočne nestarám o jej syna! Neustále mi radí, ako mám žiť, čo mám robiť a ako mám jej synovi slúžiť.
Keď sme sa vzali, svokra sa objavovala u nás každý deň, prala mu ponožky a čakala s večerou nachystanou na stole. Už som toho mal plné zuby. Rozprával som sa s mužom, ten to vyriešil s mamou, a návštevy obmedzila na dva-tri razy do týždňa. Keď sa nám narodil synček, opäť u nás začala byť pravidelne.
Teraz som definitívne rozhodol ak bude svokra chcieť u nás gazdovať, vezmem si do prenájmu byt a odchádzam. Povedal som to aj mužovi. Ak jeho mama ostane, ja sa odsťahujem.
Moja mama chce len pomáhať! povedal dotknuto.
Ale pýtam sa potrebujem takúto pomoc?
Nakoniec som pochopil, že by som mal viac stáť za svojimi hranicami a pokúsiť sa s manželkou vážne porozprávať, aby sme si obaja urobili poriadok vo vlastných vzťahoch s rodičmi. Pomoc je len vtedy užitočná, keď ju skutočne potrebujeme.
